piatok 5. novembra 2021

Blog oslavuje päťročnicu! Poďme oslavovať!



Milí čitatelia,

je piatok večer a ja som po dlhej dobe zadala do vyhľadávača názov svojho blogu. Verte mi, že počas uplynulých mesiacov som premýšľala nad novým článkom, no napokon to dopadlo tak, že som si dala neplánovanú prestávku. Myslím si, že svoju úlohu zohrala aj skutočnosť, že som bola vyčerpaná celým online svetom, nakoľko som v ňom absolvovala nielen celý štvrtý, magisterský ročník, ale aj iné aktivity. Och. V časoch voľna som sa vyhýbala počítaču a čomukoľvek svietivému ako bonsaj pred horúcim radiátorom. Myslím, že prestávka mi prospela, pretože teraz si vychutnávam každé slovo, ktoré vám adresujem. 

V dnešnom článku budem asi trošku sentimentálna. Pozerala som si archív blogu a uvedomila som si, že túto jeseň je to už päť rokov, čo sa vám prihováram spoza klávesnice. Päť rokov, wow! Pamätáte si na moje prvé články z Divadelnej Nitry 2016? :) A na festivalové zápisky z pražskej Malej inventúry? Vážne sa mi nechce veriť, že už ubehlo toľko času. A tak mi napadlo urobiť menší bilančný rozhovor, nakoľko je na blogu zachytená moja cesta od divadelnej fanúšičky po divadelnú kritičku. A príde mi celkom podnetné vrátiť sa k niektorým udalostiam, ktoré mali vplyv na moju budúcnosť (hoci som o tom vtedy netušila).


Prečo si sa rozhodla založiť si blog?

Chcela som vytvoriť miesto, kde si budem zapisovať svoje zážitky z divadelných festivalov, či už ako nadšenej divadelnej diváčky, dobrovoľníčky a pod. Bolo to v období, kedy som študovala editorstvo a vydavateľskú prax na UKF v Nitre. V rámci magisterského stupňa som išla na polroka do Prahy, a tam som prenikla do vôd alternatívneho divadla, rozumej festivalu nezávislého divadla Malá inventúra. Potom som navštívila aj festival Zlomvaz, ktorý organizuje DAMU v Prahe, istý čas som bola aj dobrovoľníčkou v divadle Studio Hrdinů. Zo všetkého som bola nadšená a vďaka dobrovoľníctvu som získala na divadlo úplne iný pohľad. Bavilo ma robiť rôzne činnosti - kontrolovať lístky pred predstavením, nosiť plagáty do rôznych kultúrnych inštitúcií, chodiť s propagačnými materiálmi v električke, robiť titulky, a popri tom všetkom chodiť na divadelné predstavenia. V tom období som nepoznala žiadnu platformu, a keďže v minulosti som už jeden blog mala, rozhodla som sa založiť si nový. A bolo to práve počas festivalu Divadelná Nitra v roku 2016. Publikovala som prvé články, nad ktorými sa teraz, s odstupom rokov, nieže usmievam, ale rehocem. Nuž čo, každý prechádza procesom. :) 


Ako sa potom vyvíjal tvoj vzťah s divadlom?

Hľadala som spôsoby, ako s ním ostať v kontakte aj v ,,nefestivalovom" období. Vznikla myšlienka robiť rôzne rozhovory, zúčastňovať sa premiér, najmä v Nitre. Po návrate z Prahy ma čakalo voľné leto, ktoré som chcela zaplniť niečím divadelným, a našla som inštitúciu Divadelný ústav. Napísala som mail na Oddelenie edičnej činnosti a podarilo sa mi stať sa stážistkou. Popri tom som začala brigádovať aj v knižnici, no a hviezdy sa tak spojili, že v to leto boli vypísané dodatočné prijímacie pohovory na divadelné štúdiá na VŠMU v Bratislave. Po rozhovore s rodičmi som sa rozhodla, že to pôjdem vyskúšať, no a teraz som už v piatom ročníku. :) 


Keďže si v poslednom ročníku, môžeš bilancovať.

Môžem. Ja by som teraz bola schopná napísať o tom bakalársku prácu, preto sa pokúsim byť stručná. Bakalárske štúdium bolo pre mňa veľmi náročné, ale aj obohacujúce. V prvom ročníku som sa skoro zbláznila, lebo som paralelne študovala dve školy - dokončovala som editorstvo v Nitre a zároveň som začínala na VŠMU. Uf. Vyžadovalo si to veľkého manažérskeho ducha a odolanie túžby naklonovať sa. Získala som veľa cenných informácií o dejinách nielen slovenského, ale aj českého a svetového divadla, o analýze textu, inscenácie, o hereckých metódach a technikách a pod. Ak tento ,,samorozhovor" číta náhodou nejaký uchádzač, tak spomeniem, že bakalárske štúdium je najmä o dejinách a teórií divadla. Až vo vyšších ročníkoch ,,nastupujú" výberové semináre, ktoré rozširujú už získané poznatky. Ach, ako rada spomínam na semináre o francúzskom divadle s pani profesorkou Soňou Šimkovou! No a čo sa týka magisterského stupňa, ten som spolovice absolvovala online kvôli pani Corone. Napriek tomu to boli zaujímavé hodiny, dala som si enormne veľa predmetov, veď som bola stále doma. :) Spomeniem napríklad dramaturgiu rozhlasovej tvorby, dokumentačnú prax, seminár o divadelníkovi a spisovateľovi Michailovi Bulgakovi, dokumentárne divadlo na Slovensku a v Českej republike, ateliér tvorby divadelného periodika, ateliér autorskej tvorby atď. Pozitívom je to, že študent/ka má možnosť vytvoriť si rozvrh tak, aby mal predmety nielen teoretické, ale aj praktické - ja si túto kombináciu neviem vynachváliť, lebo keď som unavená z teórie, preskočím do tvorby školského časopisu, a naopak. 


Čo ťa na blogovaní najviac baví?

To, že som si vytvorila vlastný priestor, kde môžem prinášať svoje myšlienky, úvahy a postrehy. To, že som si sama sebe dramaturgičkou, manažérkou, editorkou. To, že mám slobodu v uvažovaní, že nie som od nikoho a od ničoho závislá. A že sa viem nielen dohodnúť, ale aj pohádať sa sama so sebou. :)


Čo pre teba znamená blog Divadlo očami Mirky?

Začiatky spojené s divadlom, vďaka ktorým som postupne získavala praktické skúsenosti - nielen ako členka v redakciách festivalových časopisov, ale aj na odborných stážach, či praktických predmetoch v škole. Blog pre mňa predstavuje odrazový mostík, vďaka ktorému som sa naučila formulovať svoje myšlienky, úvahy, selektovať informácie. Je to pre mňa kreatívna práca, od prvotného nápadu po samotnú realizáciu článku. Som rada, že sme stále vo vzťahu.


medaila za Najlepšiu dobrovoľníčku na Malej inventúre 2017 :)


V Umelecko-dekoračných dielňach SND


Na výstave Divadelné storočie - stopy a postoje

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára