Divadlo očami Mirky: 6 minút s Milošom Kusendom

štvrtok 27. apríla 2017

6 minút s Milošom Kusendom

Janko Hraško, foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

Raz je Malým princom, inokedy Psíčkom, Grófom...Bábkoherec Miloš Kusenda dokáže na divadelných doskách stvárniť dokonca aj Kohúta. Od roku 2009 je súčasťou umeleckého kolektívu Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. V aktuálnej sezóne 2016/2017 ho môžete vidieť v predstaveniach Čarodejník z krajiny OZ, Môj Malý princ, Janko Hraško, Ako šlo vajce na vandrovku a O psíčkovi a mačičke. Bábkam vdychuje život, oživuje ich charaktery a...Čaruje s realitou! Ako odrazový mostík mu slúži začiatok mojej vety, s ktorou potom vytvára takéto čáry-máry.

Najväčšou hereckou výzvou bola pre mňa...

každá bábka je pre mňa výzvou v momente, keď ju prvýkrát dostanem do ruky. Čím dlhšie s ňou skúšam, tak tým viac si ju podmaňujem. Ale najväčšou výzvou pre mňa bola mechanická bábka Zajaca zo Zázrakov pre Alicu. Bola prepojená vodiacou tyčou, na ktorej konci bola rukoväť s niekoľkými páčkami, ktoré som si navliekol na prsty. Tými som ovládal končatiny Zajaca. Pôsobilo to komplikovane, ale aj napriek tomu, že som ju dostal až týždeň pred premiéru, som sa s ňou veľmi rýchlo zladil. Vyrábal ju Ivan Martinka a bola to asi tá najkrajšia bábka, s ktorou som kedy pracoval.

V Jankovi Hraškovi mám jednu scénu, v ktorej...

hrám naraz dve postavy v jednej situácii. Grófa, ktorého v tej chvíli animujem, a Kráľa, ktorého dabujem (a animuje ho kolegyňa). Keď hovorí Kráľ, tak sa musím zakryť Grófom a zostať nehybný, aby mohla vyznieť prvá postava. Ide o presné načasovanie a zmenu hlasu, aby boli obe postavy viditeľne odlíšené.

Život s bábkou by som si...

nevymenil, pretože by som nechcel byť ovládaný.

Môj Malý princ je...

maňuška, ktorá sa ovláda celkom jednoducho. Dám si ju na ruku a troma prstami (ako to už pri maňuškách býva) ju animujem. Predstavenie Môj Malý princ sa mi hrá veľmi pohodlne.

Bábkové divadlo sa do môjho života dostalo...

nečakaným spôsobom. Pred niekoľkými rokmi som sa hlásil na VŠMU a na prijímacie pohovory ma pripravoval herec Ján Hrmo. Povedal mi, že ak by ma nevzali, rád by ma videl ako kolegu v Starom divadle. Na VŠMU ma nevzali, a tak som odišiel do Londýna, kde som začal študovať na hereckej škole. Po šiestich rokoch tam som sa však ocitol na rozhraní a začal som premýšľať nad tým, ako ďalej. Rozhodol som sa zavolať do Starého divadla a povedali mi, že so mnou budú počítať. V Londýne som to teda zabalil a v roku 2009 som sa vrátil do Nitry.

Dospelí by do bábkového divadla mali chodiť preto, že...

Ktorého dospelého nebavia rozprávky? Apropo, tie „dospelácke“ žánre: drámu, tragédiu, satiru či horor dokáže stvárniť bábkoherec s bábkou rovnako dobre, ako činoherec bez bábky...Možno ešte lepšie.