Vitajte vo svete látok, strihov a farieb

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akú funkciu plní divadelný kostým? Je nositeľom (nielen) estetickej hodnoty, ktorá pôsobí na náš zrak, ale aj etickej - vďaka divadelnému kostýmu dokážeme rozlíšiť sociálne statusy postáv. Kostým pomáha hercovi v uchopení javiskovej postavy, stáva sa jeho druhou kožou. Odkedy študujem Dejiny a teóriu divadelného umenia na VŠMU, divadelný kostým už pre mňa nepredstavuje len vizuálny pôžitok, očarenie zmyslov, ktoré vyprchá po skončení predstavenia. Snažím sa nad ním, a celkovo nad samotnou scénografiou, premýšľať v kontexte doby a režijno-dramaturgickej koncepcie. Napríklad: Prečo má na sebe Petra Vajdová v úlohe Zuny (Nevesta hôľ) biele obtiahnuté šaty? Je to symbol nevinnosti a zároveň ženského pôvabu, spôsob, akým pôsobí na Liborove zmysly. Prečo má na sebe Táňa Pauhofová v úlohe Sissi (Sissi: Úteky Alžbety Rakúskej) v druhej polovici predstavenia čierne šaty s krinolínou? Je to v dôsledku toho, že jej umrel syn Rudolf a že sa cisárovná čoraz častejšie cítila osamelá, nešťastná...Kostým umocňoval vnútorné rozpoloženie hlavnej hrdinky. Divadelný kostým v kombinácii so scénografiu rozohrávajú v mojej mysli interpretačné hry, do ktorých sa rada nechám vtiahnuť. To isté vo mne vyvolávajú aj Umelecko-dekoračné dielne SND, ktoré pri príležitosti Dňa otvorených dverí pozývajú širokú verejnosť do svojich priestorov. Inak tomu nebolo ani v sobotu, 8. septembra 2018, na Mliekárenskej č. 6.

Dostať sa na miesto, kde vznikajú kostýmové návrhy, kde prebiehajú kostýmové skúšky, návrhy látok a pod - to nie je len svet nožníc, lepidiel, ceruziek, farbičiek, látok, strihov...Nebyť umelecko-dekoračných dielní, iba ťažko si vieme predstaviť napríklad dobovú inscenáciu, v ktorej kostýmy a scénografia podliehajú istým zákonitostiam. Aj z toho dôvodu je pre mňa návšteva takejto umeleckej inštitúcie zážitkom, pretože si môžem zblízka prezrieť návrhy scény, kostýmy a naplno precítiť atmosféru priestoru. Bolo by zaujímavé, keby sa budúci rok zorganizovali besedy s kostýmovými výtvarníkmi a scénografmi - ľudia by sa dozvedeli, ako prebieha ,,pôrod" divadelného kostýmu, prečo je dôležitý návrh scény, koľko látky sa spotrebuje na jeden odev a pod. Čo vy na to? Zaujímalo by vás to? Mňa nesmierne!

Moja veľká vďaka patrí všetkým pracovníkom dielní, ktorí neúnavne pracujú nielen na scéne a kostýmoch, ale aj na parochniach, topánkach a ďalších doplnkoch, ktoré dotvárajú inscenáciu. Obdivujem ich šikovnosť, remeselnú zručnosť a pracovitosť - vďaka tomu mám vždy z návštevy Umelecko-dekoračných dielní SND pozitívny zážitok. Na vlastné oči vidím, aká je dôležitá spolupráca, aké dôležité je ovládať dobu, do ktorej je zasadená inscenácia a pod. Pracovníkom dielní držím palce v ich práci a prajem im, aby ich poslúchali všetky pomôcky na stole (počnúc ceruzkou, lepidlom, nožnicami, končiac kamiónom a hercami). Ďakujem za krásny začiatok jesene!

Moje srdce si získali kostýmy z Madame Bovary od kostýmovej výtvarníčky Evy Kudláčovej-Rácovej. Tá čistota línií...

Deň otvorených dverí v DAB v Nitre

Áno, aj takéto heslá boli prítomné počas Dňa otvorených dverí v Divadle Andreja Bagara v Nitre. ,,Otvorené dvere" v nitrianskom divadle sa každoročne spájajú s dvoma podujatiami - Medzinárodným dňom detí a Festivalom chutí Nitrianskeho kraja. Vzájomná prepojenosť tak sľubuje veľký počet návštevníkov (veď ak ockov nebude baviť prehliadka divadelných kostýmov či koncert divadelnej retro kapely Živica, klobása a pivo na námestí sa im postarajú o vyplnenie programu.).

Čo sa týka programu, bol pestrý a vybrať si z neho mohli všetky vekové kategórie, obzvlášť rodiny s deťmi. Nechýbala autogramiáda hercov, inscenovaná prehliadka zákulisia divadla, koncert divadelnej retro kapely Živica (ktorú poznáte z inscenácie Syna či dcéru?), vernisáž fotografií nitrianskych hereckých stálic, maľovanie na tvár, skúšanie divadelných kostýmov...Na základe časového harmonogramu ste sa mohli rozhodnúť, kedy navštívite divadlo. Keďže ja som sa inscenovanej prehliadky zúčastnila približne pred troma rokmi (a okrem toho, tak či tak by som asi nestihla už autobus), rozhodla som sa obzrieť si kostýmy z divadelných predstavení. Chcete byť na 5 minút princeznou? Alebo ste vždy snívali o tom, že sa stanete grófom? Nech sa páči, divadlo vám splní sen. Myslím, že najväčší úspech aj tak zožali klobúky a ďalšie ozdoby na hlavách (koniec koncov, ja sama som neodolala a vyskúšala som si stuhami ozdobený veniec z inscenácie Gazdiná roba). Po pozorovaní ľudí, meniacich sa na rôzne aristokratické hodnosti, som zamierila k stolíku s divadelnými prospektmi. Úprimne ma potešilo, keď som tam uvidela novú monografiu o významnom slovenskom scénografovi Františkovi Pergerovi pod názvom Život so scénou. Asi ste sa dovtípili, že po mojej návšteve neostala kniha dlho ležať na stole...

Poobede som sa zúčastnila koncertu divadelnej retro kapely Živica, ktorá rozprúdila medzi divákmi energiu, neskôr prenesenú aj na parket Štúdia DAB (pozdrav pani vychovávateľke a jej malým, tancujúcim škôlkarom). V rámci DOD som sa ešte zúčastnila Divadelného fundusu - prehliadky divadelných kostýmov s improvizovanými komentármi hercov Marcela Ochránka a Martina Fratriča. Kostýmy mali na sebe študentky a študenti Súkromného nitrianskeho konzervatória. Najväčšie ovácie zožal kostým tuleňa z predstavenia Dievča bez vena, pretože tuleň všetkým divákom predviedol, že aj napriek rozmerom vie pózovať lepšie, než napríklad Cathy z Búrlivých výšin. Pokiaľ mi to povinnosti umožnia, vždy sa veľmi rada zúčastním podobných udalostí (pozri aj Deň otvorených dverí v SND), pretože je to skvelá príležitosť spoznať tajomné zákutia tejto kultúrnej inštitúcie, zabaviť sa a získať vďaka tomu iný náhľad na divadlo. Nehovoriac o tom, že pravých divadelných nadšencov neodradili ani prvé dažďové kvapky, ktoré boli prítomné počas prehliadky kostýmov. 

na 5 minút Evou z Gazdinej roby

kostým zo Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy

Báthoryčka

Lady Macbeth zo Shakespearovej tragédie Macbeth

Deň otvorených dverí v SND

Jeseň nevyfarbuje iba stromy na listoch, ale aj červeň na tvárach všetkých tých, ktorí sa po letných prázdninách tešia na divadlo. A ako lepšie, než Dňom otvorených dverí odštartovať novú sezónu? Slovenské národné divadlo si aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov bohatý program.

Ak ste v sobotu, 9. septembra 2017, navštívili toto podujatie, tak vaším jediným problémom bolo rozhodnúť sa, kam zavítať skôr - či na autogramiádu umeleckého súboru Slovenského národného divadla, kúpiť si lístky na vybrané predstavenia za zvýhodnenú cenu, vyskúšať si kostýmy, ísť na prehliadku zákulisia či na diskusiu s režisérom Michalom Vajdičkom a dramaturgom Danielom Majlingom. Alebo sa vrátiť do detských čias a nechať sa unášať čítaním rozprávky z úst Márie Kráľovičovej? 

Samozrejme, nechýbali ani balóniky s logom SND, výstava kostýmov či tľapnutie si s pandou, ktorá dovolila najmenším, aby ju držali za zadok. Mimoriadny ohlas zožala aj diskusia hercov Činohry SND, Milana Ondríka a Gabiky Dzuríkovej, ktorí prezradili niekoľko divadelných tajomstiev. Milan Ondrík sa napríklad priznal k tomu, ako sa učí texty hier: ,,Viete čo, ja sa neučím texty doma. Keď som doma, tak sa snažím ten čas využiť tak, že som s rodinou. V divadle mám veľmi dobré podmienky v zmysle toho, že tu mám šatňu. Keď je pred premiérou, nejdem domov. Ostávam tu v divadle a venujem sa práci tu. Nechcem si to nosiť domov."

Súčasťou DOD bola aj návšteva Umelecko-dekoračných dielní SND, o ktorej som písala tu. Pre mňa bolo veľmi príjemné vidieť radosť v tvárach nielen najmenších detí, ale aj ich rodičov či iných príbuzných. Najviac ma však potešil záujem ľudí o divadlo. A myslím si, že práve kvôli nemu sa oplatí robiť takéto podujatia. 

Srdcovka