Pre všetkých fanúšikov divadla predstavuje Deň otvorených dverí Slovenského národného divadla veľký sviatok. Veď kedy inokedy by sa nám naskytla príležitosť prezrieť si zblízka kostýmy z divadelných inscenácií? Či si dokonca vyskúšať niektoré z nich na vlastnom tele? Nehovoriac o ďalších aktivitách, ktoré si toto divadlo pre svojich návštevníkov každý rok pripravuje.
Minulý rok som DOD SND navštívila prvýkrát a pamätám si, s akou radosťou som si prezrela výstavu kostýmov (pričom som mohla podrobne preštudovať kostým Anny Kareniny a Lady Macbeth). Samozrejme, keď som si potom všimla stánok s plagátmi a bulletinmi k inscenáciám SND, neváhala som svoj ruksak zaplniť do posledného miesta, a vôbec mi nevadilo, že som po zvyšok dňa chodila tak, akoby som mala na chrbte mramorovú sochu. A keď už som spomenula tú sochu...
Súčasťou DOD bola aj prehliadka Umelecko-dekoračných dielní SND, ktorá bola tento rok prístupná pre všetkých divadelných nadšencov (minulý rok bolo potrebné vopred sa nahlásiť). Opäť musím spomenúť to, čo som uviedla aj na začiatku: Veď kedy inokedy by sa nám naskytla príležitosť prezrieť si zblízka kostýmy z divadelných inscenácií? Človek mohol rátať flitre, hádať, koľko materiálu sa použilo na ten ktorý kostým, obdivovať ručnú prácu pracovníkov dielní...Samozrejme, nechýbala zábava v podobe skúšania si parochní, klobúkov a ďalších ozdôb hlavy. Túto možnosť som využila aj ja a musím povedať - klobúk dole (v tomto kontexte doslovne!) pred všetkými hercami a herečkami, ktorí dokážu hrať na javisku s týmito ,,niekoľkokilovými závažiami".
Nielen kostýmy boli tým dôvodom, kvôli ktorému som v tejto umeleckej dielni zabudla na čas. Keď som objavila časť dlhého stola pokrytého kostýmovými návrhmi a výtvarnými riešeniami, bola som nadšená. Ja viem, niekomu by mohlo pripadať zvláštne, že pohľad na nakreslenú ženskú siluetu s poznámkami v štýle ,,živôtik na plátno" či ,,šifón na sukňu zrušený" by mohol v niekom vyvolať silné emócie, ale...Každého z nás inšpiruje a fascinuje niečo iné, tak prečo by to nemohli byť zrovna šaty, ktoré mala na sebe Zuna (Nevesta hôľ) v treťom obchodnom rozhovore s Weinholdom? Alebo Emin župan (Madame Bovary)? Bolo pre mňa skoro až neuveriteľné, že môžem slobodne listovať v zošite s kostýmovými návrhmi, prezerať si jednotlivé náčrty a žasnúť nad detailmi (napr. ,,toto je malá zmena strihu kabátika").
Okrem výtvarných skíc tu boli tiež prítomné topánky z obuvníckej dielne - črievičky, čižmy, ale aj také, ktoré nosil zbojník Jánošík (Na skle maľované). A čo makety scény, na základe ktorých sa pripravuje javisková inscenácia? Aj tie si našli svojich obdivovateľov. Ja som napríklad nemohla odtrhnúť zrak od makety scény z rozprávky Popolvár - veď pozrite si na detailnú zručnosť a prepracovanosť tých schodov! Opäť som raz musela žasnúť nad šikovnými rukami, ktoré toto zmajstrovali.
Na svoje si prišli aj najmenší divadelníci - v tvorivých dielňach mohli kresliť, maľovať, lepiť, strihať - za dozoru svojich rodičov, príbuzných a odborných pracovníkov. Pre mňa bola návšteva Umelecko-dekoračných dielní SND na Mliekárenskej 6 obrovským zážitkom a som šťastná, že som vďaka DOD mohla preniknúť do zákulisia očarujúceho sveta zvaného divadlo. Viem, že som sa už párkrát zmienila o pracovníkoch týchto dielní, ale nedá mi znova (a špeciálne v závere článku) vyzdvihnúť ich talent, šikovnosť, precíznu prácu a cit pre detail. Len tak ďalej!
P.S.: Nezabudnite sledovať facebookovú stránku Divadla očami Mirky. Už teraz si tam môžete pozrieť krátku ochutnávku z výstavy kostýmov v SND. :) A zajtra pribudnú aj nové fotky a videá! (Áno, behom jedného dňa som urobila som toľko fotiek, čo niektorí urobia za päť dní dovolenky.)
Súčasťou DOD bola aj prehliadka Umelecko-dekoračných dielní SND, ktorá bola tento rok prístupná pre všetkých divadelných nadšencov (minulý rok bolo potrebné vopred sa nahlásiť). Opäť musím spomenúť to, čo som uviedla aj na začiatku: Veď kedy inokedy by sa nám naskytla príležitosť prezrieť si zblízka kostýmy z divadelných inscenácií? Človek mohol rátať flitre, hádať, koľko materiálu sa použilo na ten ktorý kostým, obdivovať ručnú prácu pracovníkov dielní...Samozrejme, nechýbala zábava v podobe skúšania si parochní, klobúkov a ďalších ozdôb hlavy. Túto možnosť som využila aj ja a musím povedať - klobúk dole (v tomto kontexte doslovne!) pred všetkými hercami a herečkami, ktorí dokážu hrať na javisku s týmito ,,niekoľkokilovými závažiami".
Nielen kostýmy boli tým dôvodom, kvôli ktorému som v tejto umeleckej dielni zabudla na čas. Keď som objavila časť dlhého stola pokrytého kostýmovými návrhmi a výtvarnými riešeniami, bola som nadšená. Ja viem, niekomu by mohlo pripadať zvláštne, že pohľad na nakreslenú ženskú siluetu s poznámkami v štýle ,,živôtik na plátno" či ,,šifón na sukňu zrušený" by mohol v niekom vyvolať silné emócie, ale...Každého z nás inšpiruje a fascinuje niečo iné, tak prečo by to nemohli byť zrovna šaty, ktoré mala na sebe Zuna (Nevesta hôľ) v treťom obchodnom rozhovore s Weinholdom? Alebo Emin župan (Madame Bovary)? Bolo pre mňa skoro až neuveriteľné, že môžem slobodne listovať v zošite s kostýmovými návrhmi, prezerať si jednotlivé náčrty a žasnúť nad detailmi (napr. ,,toto je malá zmena strihu kabátika").
Okrem výtvarných skíc tu boli tiež prítomné topánky z obuvníckej dielne - črievičky, čižmy, ale aj také, ktoré nosil zbojník Jánošík (Na skle maľované). A čo makety scény, na základe ktorých sa pripravuje javisková inscenácia? Aj tie si našli svojich obdivovateľov. Ja som napríklad nemohla odtrhnúť zrak od makety scény z rozprávky Popolvár - veď pozrite si na detailnú zručnosť a prepracovanosť tých schodov! Opäť som raz musela žasnúť nad šikovnými rukami, ktoré toto zmajstrovali.
Na svoje si prišli aj najmenší divadelníci - v tvorivých dielňach mohli kresliť, maľovať, lepiť, strihať - za dozoru svojich rodičov, príbuzných a odborných pracovníkov. Pre mňa bola návšteva Umelecko-dekoračných dielní SND na Mliekárenskej 6 obrovským zážitkom a som šťastná, že som vďaka DOD mohla preniknúť do zákulisia očarujúceho sveta zvaného divadlo. Viem, že som sa už párkrát zmienila o pracovníkoch týchto dielní, ale nedá mi znova (a špeciálne v závere článku) vyzdvihnúť ich talent, šikovnosť, precíznu prácu a cit pre detail. Len tak ďalej!
P.S.: Nezabudnite sledovať facebookovú stránku Divadla očami Mirky. Už teraz si tam môžete pozrieť krátku ochutnávku z výstavy kostýmov v SND. :) A zajtra pribudnú aj nové fotky a videá! (Áno, behom jedného dňa som urobila som toľko fotiek, čo niektorí urobia za päť dní dovolenky.)
Na pár sekúnd kráľovnou...
...aby som sa potom mohla zmeniť na mesiačik.
Jakub mi povedal: ,,Tá kvetina je pomaly väčšia ako ty!"
Zimomriavky, pokora
detičky sa angažujú v maľbe :)
opasok, vďaka ktorému by sa vedľa mňa zmestila ešte jedna Mirka
dych mi vyrážalo pri každom pohybe
Rusalka bola láska na prvý pohľad
scéna na Veselé paničky Windorské
viete koho...
Ďakujeme za úžasné ohodnotenie našej práce a celého DOD u nás v Umelecko-dekoračných dielňach SND. Veľmi nás takéto ohlasy potešia... K. Čanecká, za celú kostýmovú výrobu
OdpovedaťOdstrániťĎakujem vám za krásnu spätnú väzbu, budem sa tešiť na ďalšiu návštevu! :)
Odstrániť