Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár |
Juraj
Kuchárek vyštudoval scénografiu na VŠMU u profesora Čorbu a profesora
Cillera. Vytvoril scény k mnohým úspešným inscenáciám, napríklad Jane Eyrová (SND, 2014), Fanny a Alexander (SND, 2016), Romeo a Julia (Štátna opera Praha,
2016) či Povstanie (Divadlo Aréna,
2014). K najnovšiemu ,,scénografickému prírastku“ v jeho portfóliu
patrí hra Ľudia, miesta a veci,
o ktorej sme sa detailnejšie porozprávali.
Vytvorili ste scénografiu k tragikomédii
Ľudia, miesta a veci v réžii Mariána
Amslera. Ako ste sa dostali k tejto hre? Kto vás oslovil na spoluprácu?
Hneď
na začiatku ma oslovil režisér Marián Amsler s tým, že mu dramaturgia divadla
ponúkla robiť super hru. Prečítal to v angličtine a bol v momente presvedčený,
že práve tento text chce inscenovať. Výhodou bolo, že si preklad robil sám. Ja
som sa s textom stretol prvýkrát práve v jeho preloženej verzii. Po prvom
prečítaní som sa aj ja stal fanúšikom tejto hry.
Ako prebiehal proces tvorby? Mali
ste hneď jasnú predstavu, ako budete pracovať s priestorom scény na javisku
Divadla Andreja Bagara v Nitre, alebo ste museli obmieňať pôvodný koncept?
Keďže
z textu vychádzalo, že veľké pasáže sú založené na dôslednom, až intímnom
herectve, bol som prekvapený, že jeho inscenovanie je naplánované na veľké
javisko. Preto sme zo začiatku aj s režisérom uvažovali, že by sme to celé skomornili
tým, že by nielen scéna, ale aj diváci boli na javisku Veľkej sály činohry DAB.
Chceli sme takto docieliť čo možno najbližší kontakt divákov s hercom, no
zároveň dať mne ako výtvarníkovi iné možnosti ako pracovať so scénografickým
stvárnením. Nahodili sme to aj pôdorysne, aby sme zistili, koľko divákov by nám
vyšlo. Menšou kapacitou a aj tým, že by vznikli prevádzkové komplikácie, sme sa
museli tejto prvotnej myšlienky vzdať. Začali sme teda nad priestorom uvažovať
nanovo. Z nevýhody veľkého javiska sme sa naopak pokúsili spraviť hlavnú časť
scénografie. Realita a intimita verzus veľký vnútorný svet. Scéna sa rozdelila
na dva plány - veľký dominantný predstavujúci Emmine vnútro, preexponovaný svet
oddelený veľkým oknom (inšpiroval som sa u Corbusiera v jeho svetskej
architektúre). A potom proscénium ako foyer, recepcia, alebo miestnosť na
terapiu. Hercov sme tak dostali bližšie k divákom, no zároveň ich pozadie
zostalo surreálne.
Na čo ste ako scénograf kládli
najväčší dôraz?
Dôraz
som kládol na minimálnu formu. Aby bola scéna jednoduchá a nekonkurovala
hercom. Dôležitým prvkom vychádzajúcim z textu bol princíp zmnožovania. Aj
samotná Čajka bola použitá v hre rafinovane, keďže aj v nej funguje násobenie,
divadlo na divadle alebo Čechov ako jedna z postáv. Preto som veľký zadný plán
rozmnožil a zopakoval vo forme kociek ako Emmine svety. Zmenšená abstraktná
izba s nelogicky umiestneným nábytkom popierajúcim gravitáciu. V priamom kontraste
sa preto zrazu v najväčšej kocke zjaví realistická detská izba, ktorá je
použitá až vo fáze Emminho vyliečenia.
Mňa osobne zo scénografie najviac
zaujala vyrezávaná kocka na kolieskach, ktorá raz fungovala ako nemocničná
izba, inokedy ako detská izba hlavnej postavy Emmy. Vedeli ste už v procese
tvorby, že práve touto rekvizitou chcete zvýrazniť Emmin vnútorný svet?
Od
začiatku to bolo tak myslené s tým, že som chcel jej priestorovou
variabilitou dostať intímne scény čo najbližšie, no zároveň som chcel, aby tá
kocka zostala v mozaike zadnej steny a opticky sa v nej strácala. Aj preto sme
zvolili štorcový raster (nielen pre atmosféru nemocnice a liečenia) Priznám, že
sme dokonca zvažovali nepoužiť kachličkový raster (práve kvôli jeho
nadužívanosti), no v závere sme sa rozhodli že práve vo veľkej ploche bude s kockami,
ktoré sa budú z neho vynárať, fungovať.
S akými materiálmi ste v inscenácii
pracovali?
Materiál
ako vec, z ktorej je vyrobená scéna - najťažšie bolo vyriešiť podlahu. To je
všeobecne výzva v monster
priestoroch, keďže daná plocha je veľká. Musel som zvoliť lacnú autoplachtu.
Ostatné scénické prvky tvorili už tradičnejšie materiály používané
v divadle - joklová konštrukcia kapotovaná preglejkou, okašírovanou látkou
a biely sololit...Materiál ako podklad k návrhu alebo inšpirácia - bol ňou už
spomínaný Corbusier a jeho okno, funkcionalizmus a v neposlednom rade osobná
skúsenosť s nemocnicami.
Odstránili ste počas technických
skúšok s režisérom nejaké rekvizity, ktoré ste pôvodne chceli využiť?
Keďže
divadlo je živý proces a návrh scény sa deje približne polroka pred reálnym
skúšaním a odovzdanie scény je zhruba 10 dní pred premiérou, tak sme sa nevyhli
malým zmenám. Najväčšou bolo nepoužitie zrkadla v kocke, kde som chcel
princíp zmnoženia pomocou zrkadiel ešte viac podporiť. V konečnom dôsledku to
tam nechýba.
Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár
Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár
Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár
Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár
Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár
Ľudia, miesta a veci, foto: Ľuboš Kotlár
Fanny a Alexander, foto: Ľuboš Kotlár
Jane Eyrová, foto: Jakub Jíra
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára