utorok 2. júna 2020

Na výstave: Divadelné storočie - stopy a postoje



Mojou prvou kultúrnou udalosťou po Covid-19 (nie, žiadna druhá vlna nebude) bola návšteva Bratislavského hradu, konkrétne výstavy Divadelné storočie - stopy a postoje. Výstavu som navštívila minulý víkend, t. j. 30. mája 2020. Asi vám nemusím opisovať, s akým vzrušením som si v piatok večer líhala do postele. Už dva mesiace som nebola na žiadnom kultúrnom podujatí (záznamy z inscenácií nerátam), a tak som sa, prirodzene, nevedela dočkať prvého dotyku s umením po koronavíruse. 

Výstava vznikla pri významnej príležitosti, keďže si v roku 2020 pripomíname sto rokov od založenia Slovenského národného divadla. Pripravil ju Divadelný ústav v Bratislave v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Historickým múzeom v Bratislave. Výstava upriamuje pozornosť na premeny, akými prešlo slovenské divadelníctvo, čomu zodpovedá aj koncept jednotlivých expozícií a scenár výstavy, ktorého autorkou je Zuzana Nemcová Gulíková:

Stredoveké náboženské divadlo a dráma (kurátor: Lukáš Kopas),
Slovenské divadlo pred vznikom profesionálneho divadla 1830 - 1919 (kurátor: Martin Timko),
Vznik a poslovenčenie Slovenského národného divadla (kurátor: Martin Timko),
Rozvoj divadelnej siete po roku 1944 (kurátor: Martin Timko),
Divadelná architektúra (kurátori: Miroslav Daubrava, Adam Križan),
Slovenská dráma (kurátorka: Elena Knopová),
Činoherné divadlo (kurátor: Karol Mišovic),
Opera (kurátor: Jozef Červenka),
Opereta a muzikál (kurátor: Stanislav Bachleda),
Tanečné divadlo a pantomíma (kurátori: Monika Čertezni a Marek Godovič),
Moderné formy divadla (kurátor: Marek Godovič),
Bábkové divadlo (kurátorka: Barbora Krajč Zamišková),
Prítomnosť divadelnej minulosti (kurátori: Vladislava Fekete, Marek Godovič, Karol Mišovic),
Príbeh divadelnej kritiky (kurátorka: Martina Mašlárová).


Vnímam ako výhodu, že každá expozícia mala svojho kurátora, pretože sa v nej odrážala iná atmosféra a mňa vždy prekvapil priestor, do ktorého som sa dostala. Uvediem v tejto súvislosti jeden príklad. Po obdivovaní makiet Historickej budovy SND, Štátneho divadla v Košiciach a pod. som sa zrazu ocitla v dedinskej izbe, čomu zodpovedal hnedý nábytok, drevený stôl so stoličkami, kreslá a archívne materiály, napríklad scénický návrh z inscenácií Zvonovho Tanca nad plačom (1969), Laholových Škvŕn na slnku (1968) či fotografia z Krčmárikovej Krčmy pod zeleným stromom (1995). Tušíte správne: takýmto spôsobom bola riešená expozícia Slovenskej drámy

Na výstave ma najviac zaujalo obrovské množstvo dobových materiálov, či už v podobe fotografií (napr. podnikateľa Antonína Drašara, hercov zo Slovenského spevokolu, Jána Palárika, prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej a pod.), pohľadníc, zápisníkov hercov, scénických a kostýmových návrhov, fotografií z inscenácií, Domáceho poriadku Slovenského spevokolu, plagátov a pod. Obzvlášť ma potešili kostýmy - v tejto súvislosti by bolo hriechom nespomenúť Helenu Bezákovú, ktorej výtvarný rukopis je charakteristický vrstvením rôznych druhov materiálov. Som potešená, že som si mohla zblízka pozrieť tvorbu ďalších významných slovenských kostýmových výtvarníčok, a to napr. Stanislavy Vaníčkovej, Marije Havran, Alexandry Gruskovej, Márie Cillerovej, Evy Farkašovej, Ľudmily Várossovej atď. Samozrejme, divadelný kostým nemožno hodnotiť samostatne, keďže je súčasťou režijno-dramaturgickej koncepcie inscenácie a vždy vyplýva z charakteru postavy. Aj výstavné skúmanie však moje oči potešilo, hlavne z hľadiska detailov (výšivky a pod.).

Keďže sa zaraďujem k ľuďom, ktorí majú blízku k archívnym prameňom a dokážu pri nich stráviť veľa času, tak výstava Divadelné storočie - stopy a postoje bola v tomto smere správnym rozhodnutím, ako stráviť slnečnú sobotu na Bratislavskom hrade. Nehovoriac o tom, že necelý mesiac pred štátnicami nejednému študentovi/študentke pomôže, ak má možnosť prísť do kontaktu s dobovými materiálmi a nadobudnúť, resp. rozšíriť doterajšie vedomosti prostredníctvom takejto vizuálnej podoby (áno, reč je o mne). Výstavu odporúčam všetkým ľuďom, bez ohľadu na stupeň lásky k divadlu. Ak sa vám s divadlom spája iba meno Jána Koleníka, príďte, ak chcete vidieť kostýmy Alexandry Gruskovej, nech sa páči. Ak chcete počuť hlas Jána Jaborníka, takisto ste vítaní. Poznávacia hodnota vás neobíde (jedine, ak by ste ju obišli vy a za päť minút prebehli celou výstavou, no úprimne dúfam, že takíto barbari nie ste).




Bábka Evy Farkašovej (inscenácia Luskáčik, Bratislavské bábkové divadlo)


maketa Milana Ferenčíka k inscenácii Tannhäuser, SND, 1994


kostým Marije Havran (inscenácia A budeme si šepkať, SKD Martin, 2009)

kostým Alexandry Gruskovej (inscenácia Gazdiná roba, DAB v Nitre, 2014)

áno, mám rada detaily


kostýmové návrhy Heleny Bezákovej k inscenácii Kráľ Lear, SND, 1975


Bačova žena, SND, 1963

maketa Historickej budovy SND



Lasica a Satinský :)

kostým Heleny Bezákovej (Tosca, SND, 1973)

kostým Alexandry Gruskovej (Statky-zmätky, DAB v Nitre, 2007)






kostým Petra Čaneckého (Ako sme sa hľadali, Radošinské naivné divadlo, 2003)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára