streda 7. júna 2017

Stretnutie: prvý festivalový deň

Bakchantky, foto. Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
V utorok, 6. júna 2017, odštartoval v priestoroch Starého divadla Karola Spišáka v Nitre ďalší ročník festivalu divadelných škôl STRETNUTIE-SETKÁNÍ-SPOTKANIE-TALÁLKOZÁS19. ročník festivalu otvorilo Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre hudobnou rozprávkou Čarodejník z krajiny OZ

Hudobná rozprávka v réžii Petra Oravca prevádza divákov zázračnou krajinou OZ. Dorotka so psíkom Totom na svojej dobrodružnej ceste za čarodejníkom Ozom stretávajú troch nových priateľov, Hastroša, Plecháča a Bojka, ktorí túžia po rozume, srdci a odvahe. Inscenácia hýri nápadmi, farbami a neustálou javiskovou akciou. Herci stvárňujú svoje postavy pomocou bábok a zároveň aj činoherne. Majú tak možnosť využívať široký diapazón výrazových prostriedkov. 
Najnegatívnejšiu postavu inscenácie, čarodejnicu Elfabu, zjemnila herečka Danica Hudáková prostredníctvom humoru, hyperboly a karikatúry. Vďaka tomu nenaháňa strach ani najmenším detským divákom. Imaginatívnosť celej inscenácie podporila aj výtvarná zložka, kde inscenátori využili videoprojekcie. Scéna sa tak sa stala variabilnou aj bez fyzických prestavieb hracieho priestoru. V inscenácii tvorcovia využívajú aj klasické vizuálne efekty, ako dymostroj, bublinkostroj, a niekoľko prskaviek. Inscenácia sa tak stáva pastvou pre oči divákov a udržujú pozornosť detí v hľadisku. Vďaka atraktívnej hudbe Petra Vlčka je aj pastvou pre uši. Čarodejník z krajiny OZ je síce primárne určená detskému divákovi od päť rokov, no svojim spracovaním a témou zaujme aj dospelého človeka. Inscenátori akcentovali predovšetkým silu priateľstva a to, že sila ľudskej vôle prekoná tie najťažšie prekážky, ba dokonca aj najmocnejšie čary.
Petra Babulícová
Čarodejník z krajiny Oz, foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
V hlavnom programe sa ďalej predstavila Vysoká škola múzických umení z Bratislavy s inscenáciou, ktorá vznikla na motívy Euripidových Bakchantiek. V hre Bakchantky sa stávame svedkami prelínania minulosti a prítomnosti prostredníctvom pohybovej štylizácie. Bábkoherečky, ktoré majú na sebe tmavé oblečenie, sa pohybujú mechanicky - tam a späť. Pripomínajú tak ovládané bábky, akési stroje bez srdca. Umocňuje to aj ich vzhľad – biele tváre a čierne pery. Mechanické bábky dopĺňa ,,oživená“ socha muža, ktorá je alúziou na grécke dejiny. Svedčí o tom nielen jeho tvár natretá bielou farbou, v ktorej absentuje akákoľvek mimika, ale aj látka rovnomennej farby omotaná okolo bedier. Rozpačitým dojmom pôsobí dievča skrývajúce sa v krabici, ktoré si po každom vyjdení von nasadí biele lodičky a začne pochodovať, pričom ,,bábky“ to robia mechanicky spolu s ňou. Koniec, v ktorom začujeme zvuk telefónu a následne vidíme, ako dievča vypadne z krabice, uväznená v bielych šatách, vyvoláva v divákovi otáznik. Nemenej zmätenejším dojmom pôsobí list, ktorý obdrží pred predstavením každý z divákov, a ku ktorému sa na scéne obracia aj dievča v bielom. Raz k nemu podíde, prečíta si prvý riadok a odhodí ho, aby sa k nemu pred koncom vrátila a roztriasla sa. Nie je teda jasné, akú úlohu plní na scéne.Vo festivalovom programe je k tejto inscenácii uvedená informácia, že ide o boj medzi ľudskou pýchou a božskou mocou. Z hry však pre diváka žiadna z týchto vecí explicitne nevyplýva, a je teda otázne, na základe akého interpretačného kľúča je najvhodnejšie uchopiť Bakchantky. Alebo žeby práve o to išlo? O šach-mat jednej z oživených bábok a sochy muža?
Mirka Košťálová
Bakchantky, foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
V popoludňajších hodinách sa v Študovni uskutočnila prezentácia knihy významného slovenského divadelníka Jozefa Mokoša pod názvom Čítanie knihy v mysli bábkara a básnika (Jozefa Mokoša). Monografiu predstavili Dagmar Inštitorisová, Barbora Zamišková a Matúš Mikšík. Publikácia je výnimočná tým, že predstavuje celú autorovu dramatickú tvorbu doplnenú o niekoľko unikátnych štúdií či individuálnych spomienok na Jozefa Mokoša. Okrem iného sme sa dozvedeli, že šéfredaktor Knižnej revue, Matúš Mikšík, vníma Mokoša ako tvorivý typ, ktorý čaruje prostredníctvom slov. Zo zaujímavosti tiež môžeme dodať, že obálka, na ktorej sa nachádzajú tri fotografie Mokoša, nie sú náhodne zvolené. Prvá ho symbolizuje ako typického básnika (s cigaretou v ústach), druhá ho zachytáva ako dramaturga, no a napokon tretia fotografia ho vystihuje ako pedagóga.
Mirka Košťálová
prezentácia monografie o Jozefovi Mokošovi, zľava D. Inštitorisová, B. Zamišková, M. Mikšík a I. Gontko
foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
O 16. hodine sa (tiež v priestoroch Študovne) uskutočnilo premietanie bábkového filmu od Jana Švankmajera pod názvom Lekce FaustRežisér sa inšpiroval Goetheho dielom Faust a rozoberá v ňom motív neschopnosti utiecť pred vlastnými démonmi. Pre film je typická kombinácia zničených interiérov a zarastených záhrad, v ktorých sa pohybujú marionety. Kombinuje sa tu herecká práca s prácou bábkoherca, ktorá v nejednom prípade splýva v jedno (čo bolo zámerom režiséra). Vo filme sa taktiež nachádzajú rôzne animácie a triky (napríklad zjavujúca sa a miznúca hlava Mefistofela či narodenie dieťaťa v sklenej guli).
Mirka Košťálová

Prvý deň festivalu uzatvorili so svojou inscenáciou študenti budapeštianskej Univerzity divadla a filmuEuripidovú antickú drámu inscenovali súčasným divadelným jazykom. Synteticky prepojili činoherné a pohybové divadlo. Herci boli neobyčajne fyzicky disponovaní. Využívali presný rytmizovaný pohyb, ktorý neraz prechádzal až do rituálneho tanca. Pomocou pohybu neraz zobrazovali aj vzájomné konflikty jednotlivých postáv. Napriek tomu, že režisér Csaba Krisztik zvolil súčasnú interpretáciu, ponechal vo svojom naštudovaní Ifigénie z Aulisu aj prvky typické pre antickú drámu. Využíval chór, ktorý komentoval dej. Stabilne mal len dve členky, ženy, ktoré sa líšili od ostatných javiskových postáv aj po kostýmovej stránke. V niektorých výstupoch sa členmi  stávali aj protagonisti, ktorí stvárňovali v inscenácii aj individuálne charaktery. Inscenácia sa odohrávala v prázdnom priestore, v ktorom sa postavy pohybovali. Jednotlivé mizanscény boli precízne vybudované tak, aby bol príbeh a vzťahy postáv jasne čitateľné. Výtvarná zložka pozostávala len z kostýmov, ktoré boli výhradne súčasné. Napriek tomu, že predstavenie nebolo divákom nijakým spôsobom tlmočené do slovenčiny, mladí divadelníci festivalové publikum zaujali a vyslúžili si zaslúžený potlesk. 
Petra Babulícová
Ifigénia z Aulisu, foto: SDKSVNR

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára