Ako robí ryba? foto: SDKSVNR |
Druhý
deň festivalu odštartoval inscenáciou Divadla Polárka z Brna s názvom Ako robí
ryba? určenú pre deti do troch rokov v
režijnom naštudovaní Gabriely Ženatej. Scénická a kostýmová výtvarníčka Jitka
Fleisleber vytvorila pomocou veľkého tyrkysového vankúšového koberca a modrej
sieťky ilúziu prostredia, ktoré sa nachádza pod hladinou mora. Oceánsku
atmosféru pomohla doplniť hudba Martina Evžena Kyšperského.
Tvorcovia
inscenácie v sebe spojili pohybové a bábkové divadelné postupy. Herečky Irena
Iškievová a Isabela Smečková Bencová
predstavujú rôznych morských živočíchov pomocou maňušiek a zároveň aj zobrazujú
pohyby ich tela pomocou gest a mimiky. Pohybujú sa medzi divákmi akoby plávali
vodami oceánu. Zároveň nenásilne zapájajú do deja aj deti. Ten je úplne
jednoduchý. Zobrazuje rast malej rybičky od narodenia po dospelosť. Tvorivý tím
nemal ambíciu predviesť javiskový príbeh plný zvratov, ale vzbudiť v deťoch
záujem o hranie sa. Dôležité sú pre nich pohybové a zvukové vnemy, ktoré chcú
pomocou inscenácie u batoliat rozvíjať.
Po
predstavení mali deti možnosť zostať v sále a samostatne sa pohrať v javiskovom
priestore s bábkami, ktoré herečky používali. U takýchto malých detí ide o prvý
kontakt s divadlom. Preto je veľmi dôležité, aby bol pozitívny a aby sa deti do
divadla spolu s rodičmi vracali aj v staršom veku.
Petra
Babulícová
V
rámci sprievodného programu festivalu sa uskutočnilo podujatie Celé
Slovensko číta deťom, ktorého ambíciou je rozvíjať návyk hlasného čítania
deťom v rodinách. Organizátori akcentujú dôležitosť čítania, ktoré rozvíja deti
už od útleho veku, kedy si knihu nevedia prečítať sami, a tak sú doslova
odkázané na svojich rodičov alebo starších súrodencov. Ak si dieťa nevytvorí
vzťah ku knihám už útlom veku, neskôr si ho vybuduje len ťažko.
Občianske
združenie Celé Slovensko číta deťom sa preto snaží prostredníctvom verejného
čítania robiť v tejto oblasti osvetu. Do Starého divadla Karola Spišáka prišli
deťom čítať známe osobnosti spoločenského i kultúrneho života mesta. Ako prvý
prečítal príbeh o malom cínovom vojačikovi primátor mesta Nitra Jozef Dvonč. Po
ňom vystúpila riaditeľka medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra,
pani Darina Kárová s príbehom Antoina de Saint Exupéryho Malý princ. Z
hereckého súboru Starého divadla Karola Spíšáka svoje obľúbené knihy
predstavili Martina Slobodová s dielom Dušana Tarageľa a Jozefa Gertli Danglára
Rozprávky pre neposlušné deti (a ich starostlivých rodičov) a umelecký šéf Ivan
Gontko s príbehmi dvoch prasiatok Budkáčik a Dubkáčik od Jozefa Cígera
Hronského. Svoju vlastnú autorskú tvorbu predstavil prítomným školákom známy
spevák Štefan Itcho Pčelár, ktorému o niekoľko dní vyjde jeho debutová
rozprávková knižka s názvom Sofie.
Rôznorodosť
výberu kníh, ktoré jednotliví čítajúci predstavili potvrdil, že kvalitná
literatúra je nadčasová a dnešné deti dokáže zaujať nielen príbeh zo
súčasnosti, ale tiež rozprávky, ktoré čítali ich rodičia, starí rodičia a mnohé
generácie detí pred nimi.
Petra Babulícová
Petra Babulícová
Môže
smrť vyliečiť zranenú dušu? Dokáže byť svetlom, ktoré v tej
najneočakávanejšej chvíli zhasne? Inscenácia chorvátskej Akadémie umení v Osijeku pod názvom Kmotra Smrť vmietla
nitrianskemu publiku do tváre ostrý vietor a chlad, premiešaný s láskou. Ako už
samotný názov naznačuje, hlavnú úlohu tu zohrá čierny posol, ktorý zasiahne
mladého a skromného Gustava. Po smrti rodiny ostáva na svete sám a na
prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jeho srdce vyrezané z dreva čoskoro
pukne. Keď žiali na cintoríne, príde za ním smrť, ktorá je v inscenácii
vyjadrená v rozličných podobách. Na začiatku ide o malý strom, ktorého
listy rozvíri prudký vietor (vytvára ho jedna z bábkoherečiek
prostredníctvom fúkania). Je však vyjadrená aj v abstraktnej rovine, ktorá
sa prejavuje vykrikovaním Gustavovho mena či hojdaním sa na studničke. Hoci sa
predstavenie odohralo vo Veľkej sále Starého divadla Karola Spišáka v Nitre,
tak diváci sledovali hru na javisku v spoločnosti vankúšov. Práve intímny
priestor prispel k hlbšiemu prežívaniu deja - divák sledoval, ako sa
Gustav snaží vyrovnať s pokušeniami, ktoré mu smrť prináša do cesty. Za
najpôsobivejšiu časť inscenácie možno považovať samotný záver, keď vyrezávané
rekvizity (domček, cintorín, stolík a pod.) nahradil drevený oltár
s tridsiatimi horiacimi sviečkami. Dostáva Gustav, stojaci v popredí,
odpoveď na otázku, či existuje život pred smrťou?
Mirka Košťálová
Mirka Košťálová
Kmotra Smrť, foto: Nikola Krystynkova |
Kmotra Smrť, foto: Nikola Krystynkova |
Študenti
Vysokej školy múzických umení v Bratislave
počas druhého dňa pokračovali v antickej tematike. Mechanické, čiernobiele
Euripidove Bakchantky vystriedal rímsky básnik Ovídius. Pohybové
predstavenie pod rovnomenným názvom kládlo najväčší dôraz na prácu
s telom. Ako to už vo fyzickom divadle býva zvykom, reč tela sa stáva
stavebným kameňom, prostredníctvom ktorého sa dá ďalej tvoriť. A tak
študenti predvádzajú akrobatické kúsky a vytvárajú pôsobivé výtvarné obrazy (pomáha
im k tomu plátno zakryté plachtou, ktoré naznačuje dianie za oponou).
V inscenácii sa však nehýbu len telá hercov, ale aj sypký piesok
(presýpajú ho z ruky do ruky) či hustý dym (ktorý zvýrazňuje atmosféru
Ovídiovej prítomnosti). Ovídius má, na rozdiel od ostatných, dlhé červené šaty,
ktoré ho zreteľne odlišujú od ostatných (biela látka). Napriek tomu, že išlo
výhradne o pohybovú performanciu bez použitia slov, tak študentom sa
prostredníctvom mimiky a práce s telom podarilo vyvolať na telách
divákov husiu kožu.
Mirka Košťálová
Mirka Košťálová
Ovídius, foto: Nikola Krystynkova |
Vrcholom
druhého festivalového dňa bolo predstavenie Cirkus Unikum českého Divadla Polárka z Brna. Režisér
Jiří Jelínek zaviedol nitrianske publikum do cirkusu, v ktorom napríklad
povrazolezkyňu v tenkých bielych šatách bolela hlava z množstva ctiteľov.
Divák sa mal možnosť zoznámiť aj s dvojičkami, ktoré snívali
o prechádzkach osamote, či o Hugovi, ktorý chcel prostredníctvom
kúzla navždy zmiznúť. Inscenácia je plná humorných situácií (keď sa zo Silákovho
vreca vykľuje slon, ktorého chcú dvojičky vycvičiť) a piesňových vložiek,
ktoré posúvajú dej vpred. Veľkú úlohu tu zohráva aj výtvarná stránka inscenácie
– bábkoherci a bábkoherečky tvoria dospelé verzie animovaných bábok (napr.
povrazolezkyňa má biele šaty s mašľou vo vlasoch rovnako ako aj jej
bábka). Inscenácia Cirkus Unikum priniesla do Starého divadla Karola Spišáka v
Nitre obrovskú energiu, ktorú by sme mohli prirovnať k Silákovmu vrecu.
Len s tým rozdielom, že namiesto opotrebovaných vecí v ňom diváci
našli šťastie, nádej a vieru vo vlastnú osobnosť, premiešanú
s detskou fantáziou.
Mirka Košťálová
Mirka Košťálová
Cirkus Unikum, foto: SDKSVNR |
Cirkus Unikum, foto: SDKSVNR |
Na
koncerte členovia skupiny zahrali vlastné aj prevzaté piesne. Vytvorili
vynikajúcu atmosféru a hoci spočiatku sa publikum ostýchalo, po pár skladbách
tancovala väčšia časť prítomných mladých ľudí. A to aj napriek tomu, že išlo o
hudobný žáner, ktorú počúvali možno ich starí rodičia.
Koncert
skupiny Secret session bol vynikajúcou bodkou za prvou polovicou tohtoročného
festivalu.
Petra
Babulícovákoncert Secret Sassion, foto: SDKSVNR |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára