Divadlo očami Mirky: Navštívila som Múzeum bábok v Ľubľane!

pondelok 27. mája 2019

Navštívila som Múzeum bábok v Ľubľane!

bábky zo slovinského súboru Sokol

Ahojte!

V nedeľu, 27. mája 2019, som navštívila Múzeum bábok v Ľubľane (alebo ak chcete, Lutkovni muzej). Moja kamarátka Ľubica organizovala výlet do Slovinska, v rámci ktorého sme spoznávali nielen prírodné krásy tejto krajiny, ale aj kultúrny život mesta Ľubľana. A práve to bol dôvod na návštevu Lutkovniho muzea, ktoré je súčasťou Ľubľanského hradu.

Múzeum bábok je vynikajúcim sprievodcom históriou slovinského bábkarstva v rokoch 1910 - 1990. Najprv som sa však prostredníctvom časostroja dostala do 15. storočia - konkrétne do čias tureckých vpádov, keďže práve v tomto období sa objavili prvé bábky na území krajiny. Pre slovinské bábkarstvo je dôležitý rok 1910, pretože maliar Milan Klemenčič vlastnoručne navrhol a vytvoril prvé bábkové predstavenie Mrtvec v rdečem plašču (Mŕtvy muž v červenom plášti). Vďaka predstaveniu, ktoré hrával vo vlastnej obývačke, sa slovinské bábkarstvo stalo súčasťou európskeho divadelníctva. Súčasťou expozície sú aj marionety zo súboru Marionetni oder Sokol z Tabora, ktoré pochádzajú z 30. rokov 20. storočia. Bábkové predstavenia z tohto obdobia boli určené predovšetkým pre mládež a mali v nich posilniť národné vedomie. Ďalšou dôležitosťou osobnosťou dejín slovinského bábkarstva bol etnológ, Dr. Niko Kuret, ktorý v roku 1934 založil prvý bábkový súbor v meste Kranj (hrávalo sa maňuškami). V rozmedzí rokov 1938 - 1941 založil prvý stály bábkový súbor, Pavlihov oder (Pavliho divadlo) v Ľubľane. Tak, ako my máme na Slovensku Gašparka, v Anglicku Puncha, alebo v Taliansku Pulcinellu, tak synonymom maňuškových predstavení v Slovinsku sa stala postava Pavliho.

Oboznámila som sa tiež s históriou Partizánskeho bábkového divadla (Partizansko lutkovno gledališče), ktoré bolo založené počas druhej svetovej vojny. Bolo výrazne podporované ostatnými bábkarmi. Prvé predstavenie sa konalo na Štedrý večer v roku 1944. Podobné bábkové súbory, ktoré mali na repertoári satirické bábkové predstavenia, boli v tomto období založené aj v Belgicku, Francúzsku, Českej republike a v Nemecku. V múzeu som videla marionetu Hitlera po boku odvážnych marionet partizánov, čo vytváralo pôsobivý kontrast.

Neodmysliteľnou súčasťou slovinského múzea bábok je aj história spätá s Mestským bábkovým divadlom v Ľubľane (v súčasnosti Bábkové divadlo v Ľubľane), prvým profesionálnym bábkovým divadlo v Slovinsku. Bolo založené v roku 1948 a na jeho formovanie mali vplyv bábkové súbory Sokol a Partizánske bábkové divadlo. Vďaka osobnosti Joža Pengova, ktorý sa staral o manažment, začalo divadlo hľadať vlastné formy vyjadrenia a položilo tak základy nových techník v bábkarstve. K zaujímavostiam expozície patrí napríklad marioneta lopty z predstavenia Žogica marogica (1951), ktorej nite sú dlhé až 2,17 metrov, alebo zlatá rybka z rovnomenného predstavenia (1953), ktorá akoby vypadla z oka skutočnej rybe posiatej zlatými šupinami.

Zistila som tiež to, že s rokom 1974 sa spája založenie druhého profesionálneho bábkového súboru v Slovinsku - Bábkovým divadlom v Maribore (Lutkovno gledališče Maribor). Nemenej zaujímavé bolo zistenie, že práve 70.te a 80.te roky predstavujú jedno z najdôležitejších období pre rozvoj slovinského bábkarstva, pretože bábkové divadlá začali spolupracovať s mnohými slovinskými autormi. Vznikali tak nové texty, ktoré mali priamy vplyv na rozvoj slovinského bábkarstva. A vy ich môžete vidieť na vlastné oči! Spomeniem napríklad bábky z predstavení Zlata ptica (Zlatý vták, 1974) od Dušana Jovanoviča, Kralj Matjaž in Alenčica (Kráľ Matjaž a Alenčica, 1976) a Mlada Breda (Mladá Breda, 1981) od Dane Zajca, či Deklica Delfina in lisica zvitorepka (Dievča Delfina a šikovná líška, 1975) od Kristiny Brenk. Mňa osobne najviac fascinovala štylizovaná marioneta z Exupéryho Malého princa z Bábkového divadla v Ľubľane (1978). Vašej pozornosti určite neujde ani obrovská bábka z predstavenia Aristofanovej Lysistraty, ktorá bola na repertoári v Bábkovom divadle v Ľubľane v roku 1987.

Múzeum bábok v Slovinsku odporúčam všetkým ľuďom, ktorí majú pozitívny vzťah k bábkovému umeniu - či už rodinám s deťmi, študentom, profesionálnym teatrológom...Skrátka, všetkým dobrým ľuďom, ktorí vedia oceniť čaro bábkového divadla a radi sa dozvedia nové informácie. Som naozaj šťastná, že som mala možnosť oboznámiť sa s históriou slovinského bábkarstva a budem sa snažiť v podobnom záživnom objavovaní pokračovať aj naďalej.