foto: Martin Netocký
Zo zahraničných umeleckých súborov sa v rámci študentského festivalu ZLOMVAZ predstavila aj University of Theatre and Film Arts of Budapest. Predstavenie H.A.N sa uskutočnilo v jednej z učební Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Keď v piatok, 5. mája 2017, odbila osemnásta hodina...
...tak som bola vo veľkom (divadelnom) očakávaní, pretože na javisku ležal muž, odetý v dlhých, vzdušných oranžových nohaviciach. Všade vôkol neho boli rozmiestnené biele a oranžové kvety, ktoré svojím tvarom pripomínali lekná na vodnej hladine. Najprv začal pracovať s pravou rukou, a potom s ľavou, a keď sa obe občas ,,zrazili", tak prsty jednej ruky sa ospravedlnili tej druhej, a naopak. Najprv som to brala ako humornú vložku, no na základe práce herca som pochopila, že jedna ruka symbolizovala mužský princíp, a tá druhá, naopak, ženský.
Keďže išlo o pohybové predstavenie, v ktorom absentovala reč, všetko tým pádom záležalo od postavy herca, ktorý prostredníctvom svojich nástrojov - tela a mimiky - vyjadroval príbeh o mužovi, a žene, ktorí na svet priviedli tretí element - Narcisa. Herec Domokos Kovács vytvoril zo svojho tela priestor, v ktorom sa nachádzali a strácali dve polovice človeka - žena a muž. Kovács si pri tom pomáhal aj oranžovými maňuškami, ktoré si navliekal na ruky, aby tak oživil tieto dva protipóly. K tomu mu dopomohli aj vzdušné oranžové nohavice, prostredníctvom ktorých efektne striedal dolnú mužskú a ženskú časť tela. Maňušky sa v ňom občas strácali, aby mohli znova vyplávať na povrch...
Inscenáciu sa oplatí vidieť kvôli pôsobivému záveru. V programe festivalu bolo uvedené, že predstavenie trvá 45 minút. Nikto z prítomných divákov nemal stopky, takže sme nevedeli, kedy máme začať tlieskať. A to bolo dobré, pretože...
zrazu zvukárka vyšla z miestnosti, nechala otvorené dvere a my sme nechápali, čo sa deje. Keď Kovács vstal zo zeme, začal koketovať s divákmi - jednej podal ruku, ďalšiemu sa otočil zadkom, pred ďalšou si ľahol...toto všetko predvádzanie jeho postavy, Narcisa, bolo nevyhnutné k tomu, aby si strelil na líce štipľavú facku. Lenže fackou to nekončilo. Pripojili sa k tomu kopance do brucha, v dôsledku čoho spadol na zem...Potom znova vstal, začal koketovať, strelil si facku, dostal kopanec, spadol...a toto sa opakovalo až dovtedy, pokým z učebne neodišli poslední dvaja ľudia - ja a jeden chlapec...Keď som sa pozrela na hodiny, bolo štvrť na osem.
Réžia, dramaturgia, scénografia, kostýmy, zvukový dizajn a choreografia: Dominos Kovács
Svetelný dizajn: Dávid Szalai
Účinkuje: Domokos Kovács
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára