Divadlo očami Mirky: Ako chutí študentská pomsta?

štvrtok 4. mája 2017

Ako chutí študentská pomsta?

O inscenácii Goon: Krvavá pomsta, ktorú si pripravili študenti Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe (v rámci festivalu ZLOMVAZ), som vedela iba to, že bola napísaná na motívy komiksu Erica Powella, ktorý sľubuje krvavú jazdu plnú kreslenej poetiky. Svoje dojmy zo včerajšieho predstavenia (3. mája 2017) vyjadrím prostredníctvom otázok a odpovedí, Pôjde o rozštiepenú verziu mojej osobnosti, pričom sa jej jedna časť bude pýtať, a tá druhá bude odpovedať.

Čím ťa toto predstavenie prekvapilo?

Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, ako by vyzeral komiks na javisku. Keď sa človek pustí do divadelného spracovania niečoho, čo má literárnu predlohu (nech už ide o akýkoľvek žáner), vždy je tam riziko, že to bude na javisku šušťať papierom. Hoci komiksy nečítam (ak nerátam svoju školskú verziu, ktorá hltala komiksy o Káčerovi Donaldovi), bola som zvedavá, ako by vyzeralo javiskové spracovanie niečoho, čo má kreslenú podobu s textovými bublinkami. Prvé, čo ma prekvapilo, bol rozprávač, Bol ním jeden z hercov, ktorý mal na sebe typický kovbojský klobúk, pričom sa ležérne opieral o otvor a uvádzal divákov do deja. Ďalšia zaujímavá vec, ktorá stojí za zmienku, bola práca s bábkami-príšerkami. Boli od seba ľahko rozpoznateľné nielen po vizuálnej stránke, ale aj po stránke hlasovej. Herci preukázali dobrú prácu s hlasivkami, a práve to prispelo k celkovej dynamizácii inscenácie (hoci miestami ma rozbolela hlava). Páčilo sa mi aj prepojenie bábkového a činoherného herectva - v niektorých častiach vystupovali samotní herci, čím ozvláštňovali inscenáciu. No a na záver - nikdy by mi nenapadlo, že sa dá zložiť taká pôsobivá pieseň o marihuane...

Bolo niečo, čo ťa na inscenácii rušilo?

V niektorých častiach sa mi to zdalo až príliš expresívne - hlavne koniec, keď všetko ovocie skončilo v rukách hercov-mäsiarov, ktorí ho zúrivo posekali nožom a následne zjedli. Na druhej strane, ako už bolo povedané, išlo o krvavú jazdu, takže...Ďalšia vec: asi mi unikla pointa popleteného muža s prilbou a lá Viking, ktorý už na začiatku predstavenia prostredníctvom kriku oznamoval názov inscenácie. Okrem toho podotkol, že ak by sa nám jeho prejav zdal byť trápny, to sme ešte nič nevideli...Nepovažovala som to za zaujímavé a priznám sa, že keď znova predstúpil pred divákov, vytrhlo ma to z deja.

Čo hovoríš na scénografiu?
Ja si dosť potrpím na výtvarnú zložku - v tomto smere ma Krvavá pomsta nesklamala. Scénu predstavovalo niekoľko zlepených krabíc s vyrezávanými otvormi, ktoré boli postriekané sprejom, Práve vyrezávané otvory prispeli k celkovej dynamike inscenácie - prostredníctvom jedného okienka sa divákom prihováral rozprávač, v ďalšom tancovali maňušky-zombíci...Toto scénické riešenie sa mi páčilo a bol to jasný príklad toho, že aj z pár jednoduchých vecí sa dá vytvoriť niečo zaujímavé.

Komu by si toto predstavenie odporučila?

Predovšetkým ľuďom, ktorí dokážu byť nad vecou - tým pádom sa vedia pobaviť aj na niečom, z čoho by iným stáli vlasy dupkom (napríklad spievajúci zombíci alebo kufrík šikany).

Tri slová, ktorými by si charakterizovala túto inscenáciu?
Príšery, humor, krv.