piatok 3. apríla 2020

Divadelné povedačky č. 1: Žabiak Filemon alebo OzlomKŔŔK domov

foto: Bábkové divadlo Žilina - bdz.sk


Ahojte,

predstavujem vám novú rubriku Divadelné povedačky, ktorá vznikla počas minulého víkendu, keď sme s mojou kamarátkou Petrou Babulicovou, absolventkou dejín a teórie divadelného umenia na VŠMU, pozerali videozáznam z inscenácie Žabiak Filemon alebo OzlomKŔŔK domov. Keď sme si potom začali písať o dojmoch, napadlo mi, že by bolo zaujímavé vytvoriť rubriku, v ktorej by dominovala dialogická forma. Petra s mojím nápadom súhlasila, čo ma potešilo. Práve teraz si môžete prečítať náš prvý rozhovor o žabiakovi Filemonovi.

M: Bábkové divadlo v Žiline zverejnilo pred pár dňami videozáznam z inscenácie Žabiak Filemon alebo OzlomKŔŔK domov. Inscenáciu uviedli v tohtoročnej sezóne, premiéru mala v októbri 2019. Žabiak Filemon sa jedného dňa dozvie, že jeho skutočným domovom je továreň na výrobu plyšových hračiek, a tak sa aj so svojimi kamarátkami ovečkami vyberie na dobrodružnú cestu. Na konci Filemon zistí, že domov nie je miesto, kde ho vyrobili, ale miesto, kde ho majú úprimne a zo srdca radi. 
Rada by som na začiatok zistila, aké boli tvoje prvé dojmy. Mňa nabila inscenácia pozitívnou náladou a ešte v noci pred spaním sa mi v mysli vynárali obrazy - napríklad, ako Filemon na drievku prepravuje svoje kamarátky ovečky, alebo ako herci šušťaním novín vytvárajú zvuk idúceho vlaku. Aké boli tvoje prvé dojmy?

P: Moje prvé pocity boli tiež pozitívne. Inscenácia ma zaujala hlavne svojou dynamikou a flexibilným výtvarným riešením Ivany Mackovej. Zaujímavé bolo zobrazenie lesa pomocou konárov v zaváraninových pohároch. Hoci ma to niekedy vizuálne vyrušovalo, zároveň herci s týmito rekvizitami celý čas tvorivo pracovali. Rovnako veľmi dobre prepojili prácu s bábkami s činoherným prejavom. Taktiež pozitívne vnímam bezprostrednú komunikáciu medzi hercami a detským publikom.

M: Nadviažem na teba v súvislosti so zobrazením lesa. Bolo to veľmi zaujímavé a také ,,aulitisovské", keďže ako vieme, režisérka Katka Aulitisová veľmi tvorivo pristupuje k práci s rekvizitami. Mnohé z nich používa v druhotnom význame. V tejto súvislosti mi napadajú ešte tri prevrátené metly reprezentujúce zátišie pri jazere, kde sa skrýva Filemon s ovečkami. 

P: V súvislosti so scénografiou treba spomenúť projekcie a prácu so svetlom. Ide o významný atmosférotvorný prvok, ktorý zároveň budoval tempo a rytmus inscenácie.

M: Na celkovom rytme sa podieľajú aj bábkoherci Ján Demko, Matej Valašík a bábkoherečka Barbora Juríčková. Sú nesmierne zohraní nielen počas manipulácie s objektmi, ale aj v rámci hereckých výkonov. Ak by som ich výkon mala zhrnúť troma slovami, boli by to súdržnosť, energia a humor.

P: Jednoznačne prispeli k pútavosti inscenácie určenej pre deti od štyroch rokov. K svojim postavám pristupovali bez štylizácie, no s nadhľadom a cez detaily v reči a pohyboch charakterizovali jednotlivé zvieratká.

M: Musím sa priznať, že mi v inscenácii chýbal konflikt, niečo, čo by Filemona ,,posúvalo" vpred. Samozrejme, najdôležitejší je motív putovania, no žabiak skoro vôbec neprichádza do kontaktu s inými tvormi (ovečky nerátam, lebo to sú jeho kamarátky). Stretáva ich skutočne málo - napr. nepodarok hračky tigra, strážcu - ruského medvedíka a zlomyseľnú rybu. Pri tej rybe som šípila náznak konfliktu, keď nechcela pomôcť preplávať ovečkám, no potom veľmi rýchlo zmizla. Takisto ruský medvedík bol na začiatku rezervovaný, no potom sa napokon s Filemonom skamarátil. Ako si to vnímala ty?

P: Presne toto aj mne napadlo, že by tam mohlo byť viac napätia medzi nimi a akcentovania dôležitosti priateľstva. Ten ruský maco mohol byť väčší záškodník. 

M: A neprišlo ti zvláštne, že Filemon len tak z ničoho nič odišiel a dievča ho doma vôbec nehľadalo? Veď to bola jej obľúbená hračka, o ktorú sa starala. Tá línia tam úplne vypadla.

P: Ako keby si mi čítala myšlienky. To dievča ich mohlo ísť hľadať, alebo to mohlo byť celé ako sen a oni by sa zobudili doma. Chýbal mi taký ten síce tradičný, ale pre mňa dôležitý koniec. 

M: Koniec bol v duchu postmoderny. Bábkoherci sedia na debne a prekrikujú sa v rozprávaní zážitkov z cesty do továrne. Pre mňa osobne to bol nevšedný koniec rozprávky v dobrom slova zmysle. Už vo viacerých réžiách Kataríny Aulitisovej je cítiť, že na deti kladie nemalé nároky a berie ich ako rovnocenných partnerov do dialógu, čo mne pri niektorých bábkových inscenáciách v iných divadlách chýba. Nepodceňuje detských divákov. Koniec koncov, videli sme to aj v Príbehoch stien

P: Áno, súhlasím. Koniec bol neobvyklý a pre mňa bola inscenácia ukončená akoby troma bodkami. Na druhej strane zastávam názor, že deti sú neobyčajne vnímavé a vedia odčítať veľakrát viac ako dospelí. Režisérka Aulitisová vo svojej tvorbe dlhodobo vypovedá o tzv. ,,ťažších" témach, ktoré však podáva citlivo a zrozumiteľne. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Záver je pre mňa až príliš otvorený. Filemon s kamarátmi pochopia, že domov je pre nich dôležitý, no čo pre nich znamená, zaniklo v spleti replík všetkých postáv.

M: A možno práve to bol režijný zámer - aktivizovať myslenie diváka, primäť ho k rôznym úvahám na tému domova a priateľstva. :)

Ak by ste sa chceli o inscenácii dozvedieť viac, odporúčam podnetnú recenziu Lenky Dzadíkovej, ktorú si môžete prečítať tu: https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/domov-su-ruky-na-ktorych-smies-krrkat/


Dramatizácia, réžia: Katarína Aulitisová
Dramaturgia: Petra Štorcelová
Scéna, kostýmy a bábky: Ivana Macková
Hudba: Juraj Haško
Hrajú: Ján Demko, Barbora Juríčková, Matej Valašík

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára