Divadelné povedačky č. 2: Strach

Strach, foto: Róbert Tappert

Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave uviedla 4. júna 2016 premiéru pôvodnej hry Petra Lomnického pod názvom Strach. Ako  už z názvu vypovedá, hlavnou témou je strach, ale aj paranoje vyplývajúce z obáv človeka - s čím sa musí v súčasnosti konfrontovať, čo ho trápi, čo v ňom vyvoláva naliehavé otázky a ešte naliehavejšiu túžbu po získaní správnych odpovedí. Slovenskú autorskú hru uviedlo SND v réžii Davida Jařaba v rámci projektu, v ktorom zahraniční režiséri uvádzajú pôvodné slovenské hry. 

Petra: Inscenácia sa mi zdá v momentálnej situácii ešte aktuálnejšia ako bola v čase premiéry.

Mirka: To aj mne! Tá paralela so súčasnou situáciou nielen na Slovensku, ale aj na celom svete, ma dosť prekvapila. Cítila som, ako sa ma téma strachu, neistoty a paranoje dotkla. Hlavne tá pasáž, keď zaznelo, ako raz zaútočia baktérie, vírusy...Keď som vybrala, ktorý ďalší záznam si pozrieme, netušila som, že bude taký aktuálny. Myslím, že toto je vôbec po prvýkrát, kedy vo mne inscenácia zanechala silné úvahy, pretože reflektovala v mnohom aj to, na čo myslím, kvôli čomu mám obavy...Tento zážitok by bol nepochybne intenzívnejší, keby sedím v hľadisku, ale aj za aktuálnych podmienok som vďačná, že som mohla vidieť záznam. Text Petra Lomnického v kombinácii s réžiou Davida Jařaba ma nenechal na pochybách o tom, že obaja páni sú v istom zmysle vizionármi a zaujímajú ich problémy v spoločnosti.

Petra: Presne toto aj mne najviac zarezonovalo v hlave. Podobne ladené texty som už čítala, aj videla inscenované, napriek tomu ma záznam svojím spracovaním zaujal. Postavy nevypovedali len o strachoch spoločenských, ale prepájali ich aj veľmi osobnými a intímnymi neistotami. Zároveň mala inscenácia (aj text) v sebe istú mystiku, ktorá mi evokovala lyrizovanú prózu (zvláštna autonehoda a záplava Bratislavy).

Mirka: S tou mystikou si to vystihla. Mňa na javiskových postavách zaujalo to, že na scénu prichádzali s konkrétnou emóciou, ktorú buď stupňovali, alebo udržiavali v jednej rovine. Takýto typ textu je na inscenovanie nesmierne náročný, kladie na hercov (Ján Koleník, Dominika Kavaschová, Emil Horváth, Alexander Bárta, František Kovár, Jana Oľhová, Richard Stanke) nemalé požiadavky, vďaka čomu som ich vnímala v nových, doteraz ,,neprebádaných" polohách.

Petra: V texte i v inscenácii bolo minimum dialógov. Väčšina prehovorov mala monologický charakter, hoci na seba príležitostne reagovali, no každý si držal svoju líniu. Asi najťažšiu úlohu mala Jana Oľhová, ktorá bola akousi bezpohlavnou postavou. Nebola ani žena, ani muž, hoci sa navonok za jedno z pohlaví prezliekala. V oboch vizuálnych podobách si udržovala vecný, takmer bezemočný tón a stabilnú dikciu. Naopak, Dominika Kavaschová vo svojej postave oscilovala od pokoja až po panické záchvaty.

Mirka: Počas celého trvania záznamu som premýšľala nad tým, koho stvárňuje Janka Oľhová. V niektorých momentoch mi evokovala Boha, potom zas Posla smrti, v oboch prípadoch z nej však vyžarovala zvláštna energia, akoby nepatrila do tohto sveta. A keď sa prezliekla do ženských šiat a nasadila si parochňu, vtedy som veľmi výrazne pocítila strach, ktorý vo mne jej ,,transformácia" vyvolala, keďže predtým vystupovala ako muž. 

Petra: Vnímala som ju rovnako, akoby mala väčší nadhľad nad všetkým, čo sa dialo. Keď sa nad jej postavou hlbšie zamyslím, zaradila by som ju k tým mystickým, ,,lyrickým" bytostiam a udalostiam, ktoré sa vymykajú zákonitostiam tohto sveta.

Mirka: Prekvapil ma aj výkon Jána Koleníka, doteraz som ho mala možnosť vidieť buď v úlohách krutých vládcov, alebo zvodcov. V Strachu však stvárňuje človeka, ktorý stráca pevnú pôdu pod nohami, neuvedomuje si dôsledky svojich činov (prechádzka na diaľnici) a nachádza sa až v pološialenom stave. Prekvapil aj teba?

Petra: Niežeby ma prekvapil, ale je pravda, že takýto typ postavy je v jeho repertoári ojedinelý. Fyzický prejav bol v tejto postave takmer úplne potlačený. Dôležitá bola práca s hlasom a emóciami. Monológ, ktorý spomínaš, rozhodne patril k silným momentom inscenácie. Aj s minimálnymi prostriedkami dokázal vzbudiť v divákovej mysli predstavu danej situácie.

Mirka: Režisérom inscenácie je David Jařab. V čom podľa teba spočívajú výhody zahraničných režisérov, ktorí inscenujú hry slovenských autorov?

Petra: Jařab už pred réžiou Strachu inscenoval v SND Rechnitza - Anjela skazy od Elfriede Jelinek a v Divadle Aréna svoj autorský text Obeť. Tentokrát režíroval text, ktorý vznikol priamo na objednávku divadla. Inscenácia teda nebola na Slovensku "zaťažená" žiadnou tradíciou či prístupom domácich tvorcov. Ak tvoju otázku pojmem všeobecne, zahraniční režiséri majú od domácich textov odstup a dáva im to širšie možnosti, ako k nim pristupovať bez akéhosi podvedomého strachu či piety k predošlej tradícii či národnej identite. V texte môže nájsť nové súvislosti a kontexty. Pre mňa ako pre divadelnú kritičku a dramaturgičku bolo aj je vždy zaujímavé, keď si divadlo pozve zahraničného tvorcu na spoluprácu. Či inscenuje slovenské alebo akékoľvek iné dielo, vždy prinesie svoju mentalitu, divadelnú skúsenosť a postupy, ktoré náš domáci kontext môžu obohatiť.

Mirka: Pre Jařabovu réžiu je príznačné budovanie napätia, dôsledná práca s hercom a so svetelnou atmosférou. Chcela by som vyzdvihnúť mizanscény, v ktorých herci neprichádzajú do interakcie, no cítiť istú prepojenosť medzi ich vnútornými svetmi/pocitmi/myšlienkami. 

Petra: Okrem premyslených mizanscén a herectva atmosféru inscenácie vytvárala scénografia a hudba, či skôr zvuky hučiacej vody v kanalizácii. No voda, ktorá mala byť očisťujúca, tu pôsobila špinavo a postupne do nej padali ďalšie odpadky, ktoré postavy odhodili. V závere v nej plávali tri nehybné telá. Na pravej a ľavej strane proscénia oddeľovali hrací priestor od javiska dve sklenené tabule. Vizuálne zanikol separovaný svet, ktorý je k ľuďom fyzicky blízko, no zároveň ďaleko.

Strach, foto: Róbert Tappert

Strach, foto: Róbert Tappert


Dramatický text: Peter Lomnický
Réžia, scéna: David Jařab
Dramaturgia: Daniel Majling
Kostýmy: Sylvia Zimula Hanáková
Hudba: Jakub Kudláč
Hrajú: Richard Stanke, Dominika Kavaschová, Alexander Bártha, Ján Koleník, Jana Oľhová, František Kovár, Emil Horváth