Buchty a loutky: rozhovor a reflexia predstavenia Tři malá prasátka

fotka: archív Buchty a loutky

S tvorbou nezávislého alternatívneho bábkového divadla Buchty a loutky som sa zoznámila vo februári tohto roka. Marek Bečka, Zuzana Bruknerová a Radek Beran režírovali v Bratislavskom bábkovom divadle slovenskú ľudovú rozprávku o lenivom chlapcovi Popolvárovi. Na inscenácii ma zaujala jazyková aktualizácia, aktualizačné vsuvky v podobe humoru (hlavným pomocníkom hrdinom nie je kôň, ale sliepka) a dynamické dialógy. Bola som preto nesmierne zvedavá na ďalšiu produkciu tohto súboru, konkrétne na Tři malá prasátka. Mala som ich možnosť vidieť v rámci Medzinárodného festivalu Divadla európskych regiónov v Hradci Králové v pondelok, 24. júna 2019. Viac sa dočítate v rozhovore s členom súboru, Vítom Bruknerom. Na konci článku vás čaká reflexia festivalového predstavenia.

Čo majú nové Buchty a loutky?

No, na jaře jsme udělali hudebně loutkový projekt Bludný Holanďan. Takže novinka. Myslím že jsme si to užili.

Inscenácia Tři malá prasátka, ktorú predstavíte festivalovému publiku, mala premiéru už v roku 1998. Je to najstaršia inscenácia na repertoári. Ako vnímate jej cestu? Posúvala sa rokmi, alebo ostala viac-menej vo svojej pôvodnej podobe?

To je jediná inscenace, kterou jsme si sami vyrobili. Po roce a půl nám byla ukradena i s Markovým autem, a tak jsme ji vyrobili znova. Během toho dlouhého hraní se některé scény roskošatěly a jiné se zase omezily v rozletu. A taky už máme potíže se plazit pod scénou a tak postáváme a poleháváme. Je to furt dobrý.

Mohli by ste priblížiť skúšobný proces?

To bylo zajímavé, celé zkoušení se odehrávalo u nás doma v malé dílničce. Takže jsme si lezli po hlavách, a pořád pili kávu a něco vařili. Zkušební proces nádhernej.

Prečo sú podľa vás dôležité divadelné festivaly?

Já myslím že je to super možnost vidět v krátkém čase ostatní produkci.

Je podľa vás české bábkové divadlo v dobrej kondícii? Prípadne čo vám na javiskách bábkových divadiel chýba?

Víte že ani nevím. Možná více použití moderních technologií.

Buchty a loutky slávia tento rok 28 rokov. Už ste premýšľali nad darčekom k 30.temu výročiu?

Ano, mluvili jsme o tom, a zase to zapomněli. Ono se to v pravý čas vyjeví :)))

(rozhovor je dostupný vo festivalovom spravodaji Hadrián tu)

fotka: archív Buchty a loutky

Keď prasiatko nie je „žádný malý blbeček“

Buchty a loutky predstavili festivalovému publiku v Hradci Králové svoju najstaršiu inscenáciu Tři malá prasátka, ktorá bola ocenená na viacerých festivaloch (Mateřinka v Liberci – 1999, MiniEuropa v Bialystoku - 1999). Hoci má inscenácia úctyhodných 21 rokov, bez problémov zaujme aj nových divákov. Čím to je? Keď sa nad tým zamyslím, nachádzam viacero dôvodov. Tým hlavným je to, že inscenačný tím v zložení Vít Brukner, Radek Beran, Marek Bečka a Zuzana Bruknerová prinášajú základný príbeh o troch prasiatkach (odchod z domu, stavanie domčekov, boj s vlkom, následné potrestanie), ktorý však rozvíjajú prostredníctvom vtipných, aktualizačných vsuviek. Zo všetkých by som spomenula napríklad animáciu bielych látok, ktoré predstavujú duchov dvoch zožratých prasiatok, či konfrontáciu medzi bratmi, kedy si vynadajú skoro do všetkých druhov mäsových výrobkov (nechýba ani „vepřo, knedlo a zelo“). 

Jedlo je v tejto inscenácii dosť využívané, či už slovne, alebo prostredníctvom predmetov – napríklad jabĺčka na strome, repa, či malý hrniec, v ktorom jedno prasiatko varí guláš. Inscenátori týmto spôsobom posilňujú motív jedla, ktorý sa napokon stáva osudným aj zlému vlkovi (neprezradím, ako v tejto inscenácii umrel – znamenalo by to pripraviť diváka o zážitok). Na rozdiel od klasickej rozprávky, v ktorej prasiatka spoločne stavajú dom a ukrývajú sa pred vlkom, tak vo verzii a lá Buchty a loutky odchádzajú dvaja bratia do sveta – ale nie ako tím, lež ako jednotlivci. Inscenačný tím vďaka takémuto riešeniu poukazuje na odvahu opustiť známe miesto, prežiť dobrodružstvo, vyskúšať si svoju vytrvalosť a objaviť bojovného ducha. 

Malé drevené bábky prasiatok, ktoré majú pohyblivé ruky a nohy, sa zmestia do ľudskej dlane, a práve ich krehkosť tvorí kontrast so svetom, v ktorom musia bojovať o svoje miesto. Vďaka takejto kombinácii vzniká nielen vtipná inscenácia, ale aj poučná, ktorá deťom pripomína, aby sa nebáli čeliť strachu a išli si za svojimi snami. Aj v tom prípade, ak je jeden z tých snov varenie guláša z repy.

(reflexia je dostupná vo festivalovom spravodaji Hadrián tu)