foto: archív Veroniky Adamkovej
Keď dostala päťku z hudobnej
výchovy, mama ju za trest vzala na Suchoňovu Krútňavu. Odvtedy sa pre ňu stalo divadlo neoddeliteľnou súčasťou života. Veronika Adamková, pracovníčka
Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla v Bratislave, v rozhovore
spomína na svoje začiatky spojené so svetom látok, prezrádza, čím ju neprestáva
fascinovať práca v dielňach a priblížila pracovnú atmosféru
v tomto, pre mnohých z nás, tajomnom svete.
Pôsobíte
v Umelecko-dekoračných dielňach Slovenského národného divadla. Ako ste sa
dostali do sveta látok, strihov a farieb?
Do
sveta látok som sa narodila. Mama bola amatérska krajčírka, moja omama ma
naučila háčkovať a štrikovať určite skôr, ako som vedela písať a čítať. Bábiky
nutne potrebovali princeznovské šaty...Za minulého režimu nebol veľký výber v odevoch,
a ak ste mali ešte aj nekonfekčnú postavu, pri šití bolo treba porozmýšľať nad strihom
a farbou materiálu, ako aj zamaskovať nedokonalosti postavy. Divadlo začalo byť
pre mňa neodolateľným v deň, keď ma moja mama vzala za trest do opery na
Krútňavu. Dostala som totiž päťku na hudobnej výchove zo Suchoňa. Až po rokoch
sa mi priznala, že trest to bol hlavne pre ňu, lebo toto dielo nepatrilo
k jej obľúbeným. Odvtedy som presedela v divadle takmer každý víkend. No a
exkurzia v siedmom ročníku základnej školy do divadelných dielní rozhodla o
celom mojom profesijnom živote.
Tohtoročná divadelná sezóna je pre
vás výnimočná, keďže oslavujete 35 rokov pôsobenia v tejto umeleckej
inštitúcii. Existuje niečo, čo vás neprestáva po toľkých rokoch prekvapovať?
Každý
deň, aj po tých tridsiatich piatich rokoch práce, je pre mňa rovnako nový, plný
prekvapení, prináša nové výzvy, a keď už žiadne iné, tak aspoň čo
najlepšie zvládnuť všetky úlohy v danom čase a priestore. A ten čas, vzhľadom
na množstvo inscenácií, je čím ďalej, tým kratší.
Mohli by ste nám priblížiť, ako
vyzerá váš bežný pracovný deň?
Ráno
začínam pracovným výkazom za minulý deň. Nasleduje pracovná porada v rámci
celej kostýmovej výroby, ktorá je dosť podstatná, lebo sa na nej stretnú
pracovníci všetkých zložiek kostýmovej výroby. Sme informovaní o prevádzkových
záležitostiach, sledujeme rozpracovanie inscenácií. No a zvyšok dňa závisí
práve od tej rozpracovanosti. Ak máme odovzdávanie výtvarných návrhov novej
inscenácie, je to následný rozpočet na materiál a výrobné hodiny. Ak je obdobie
po premiére, sú to kalkulačné listy každej jednej odevnej súčiastky. V
medziobdobí je to už samotná realizácia výtvarných návrhov, objednávanie materiálov
a všetka práca, ktorá s tým súvisí .
Už niekoľko rokov ste súčasťou
tvorivých dielní počas Dňa otvorených dverí SND. Čo môžu návštevníci vidieť,
resp. vyrobiť?
Na
tvorivých dielňach chceme priblížiť návštevníkom charakter našej práce. Vidia
materiály, z ktorých sú šité kostýmy aj vyrábané dekorácie. Vidia prostredie,
kde to všetko vzniká. Môžu si vyskúšať maľbu na textil, pomaľujú si buď tričko,
tašku...pošťastí sa, že aj sami seba...snáď nám to mamy odpustia...Dievčence si
ozdobia sukničky, vyrobia ozdobné čelenky a veľakrát nás prekvapia úžasnou fantáziou,
s akou pristupujú k práci. A je milé vidieť z roka na rok rastúci záujem o naše tvorivé dielne.
Čo považujete za najväčší prínos
práce v umeleckých dielňach?
Umelecko-dekoračné
dielne sú jedinečné množstvom profesií „pod jednou strechou“, ktoré vedia zabezpečiť
kompletnú výrobu inscenácie. A to nielen remeselníkov, ale aj administratívnych
pracovníkov.
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa inšpirácie pri práci!
P.S.: O mojich dojmoch z návštevy Umelecko-dekoračných dielní si môžete prečítať na týchto linkoch: http://divadlo-ocami-mirky.blogspot.com/2018/09/vitajte-vo-svete-latok-strihov-farieb.html
foto: archív Veroniky Adamkovej
foto: archív Veroniky Adamkovej
foto: autorka článku
foto: autorka článku
foto: autorka článku
foto: autorka článku
foto: autorka článku
foto: autorka článku
foto: autorka článku
foto: autorka článku
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára