 |
| Foto: VYDI - študentské divadlo pri UKF v Nitre |
Vianoce predstavujú obdobie, počas ktorého intenzívne pociťujeme lásku - avšak, v jej rozličných podobách. Podľa mňa to súvisí s tým, že každý z nás má pri slove láska rozličné asociácie - láska k rodine, opačnému pohlaviu, rovnakému pohlaviu, k psovi, k divadlu, k literatúre, k mliečnej čokoláde, k slepačej polievke...možností je skutočne veľa. (A to som vymenovala len svoje príklady...)
Samozrejme, že s láskou súvisia aj pokusy - pozvem von toho chalana, ktorý sa mi páči? Alebo sa budem tváriť, že ho nevidím? Vyskúšam na párty aj to, čo by som si za iných okolností nedala? Ovplyvním svojím výberom a správaním svoje okolie? Môžem si vôbec vybrať bez toho, aby ma iní odcudzovali? Po čom vlastne túžim? Akú hodnotu má sloboda? Láska a jej pokusy...Láska a jej podoby, ktoré sú pestrejšie než Monétove obrazy...
VYDI - študentské divadlo pri UKF v Nitre prišlo krátko pred Vianocami s novou hrou PoKusy lásky, v ktorej sa zaoberá existenciou človeka. Zamýšľa sa nad jeho túžbami, nad tým, či chce byť slobodný alebo radšej kontrolovaný...Je vôbec túžba človeka skutočná, alebo existuje iba v hmlistých predstavách? A kde sú vôbec hranice medzi telesnou a fyzickou láskou? Prečo občas trestáme? Je to vari preto, že milujeme? V hlave mi beží film nezastaviteľných otázok, ktoré vo mne zanechala dnešná premiéra, ktorá sa konala 9. decembra 2016. Myslím si, že každý, kto sa zúčastnil, mi dá za pravdu, že to bola inscenácia, ktorá na diváka preniesla filter neutíchajúcich myšlienok v súvislosti s človekom a jeho pozíciou v 21. storočí.
Inscenácia sa skladá z niekoľkých obrazov, ktoré zobrazujú ľudskú bytosť v jej najrôznejších podobách. Jaroslav Miček na začiatku stvárňuje dospelého muža, ktorý sa neváha priznať, že má problémy s erekciou. Tvárou v tvár sedí otočený k publiku a divák tak nadobúda pocit, že postava sa mu zveruje so svojimi ťažkosťami. Skľúčenosť a istá bezmocnosť sa uňho strieda v ďalšom obraze, v ktorom vystupuje ako nekompromisný a krutý majiteľ bordelu, ktorého hlavným cieľom je vytrieskať čo najviac peňazí. Miček dokáže plynule prechádzať z jednej emočnej roviny do druhej bez toho, že by jeho stvárňované charaktery niesli nejaké defektné črty. Divák s ním súcití pri problémoch, no pocíti voči nemu aj odpor, a to v situácii, keď zaútočí na svoju priateľku. Mohli by sme teda povedať, že Miček behom štyridsiatich minút trvania inscenácie preniesol do svojich postáv bezmocnosť, ktorú dokázal hravo premiešať s násilím a zvedavosťou (prvá droga na párty).
Simona Vraníková na začiatku vystupuje ako ukrajinská prostitútka, ktorej životný príbeh zďaleka nepripomína prechádzku ružovou záhradou. Namiesto smiechu vzbudzuje skôr poľutovanie, ktoré sa však zmení vo chvíli, keď si od plachého návštevníka bordelu vyúčtuje mastnú sumu za svoje príbehy. Druhú stránku predstavuje postava týranej ženy, ktorá sa v rukách muža stáva bezmocnou bábkou plniacou všetky jeho rozkazy. Vraníkovej herecký prejav je prirodzený a dôveryhodný. Posledný z hereckej trojice, Jakub Suchý, zostáva v charakteroch svojich postáv nemenný. Pre jeho charaktery sú typické plachosť, nedostatok sebadôvery, silná túžba po vypočutí a pochopení. Pôsobí vierohodne a veľmi efektne narába s hlasovou zložkou hereckého prejavu.
V kostýmovej zložke inscenácie prevláda minimalizmus, ktorý predstavujú kúsky spodnej bielizne. Môžeme to chápať nielen ako doslovné vyzliekanie z kože, ale aj ako túžbu zbaviť svoje telo nežiaducich vecí, ktoré dusia jeho duševný charakter. Čo sa týka scénického spracovania, tak sa v plnej miere využívali predovšetkým stoličky, ktoré slúžili nielen na riešenie problémov postáv, ale aj ako prostriedok na vyprchanie alkoholu z krvných buniek.
PoKusy lásky sú pokusmi ľudského (ne)vedomia a výletom do krajiny rozbúrených duší. Po kom/čom vlastne túžime? Čo je to túžba? Hoci sa nedá chytiť, nedá nám spávať...a to isté možno povedať aj o slobode. Každý z nás musí v živote urobiť veľa pokusov, aby sa vedel najprv stratiť, a potom znova nájsť...
Scenár a réžia: Milan Hrbek
Dramaturgia a svetlo: Samuel Jaššo
Hrajú: Jaroslav Miček, Jakub Suchý, Kristína Vraníková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára