nedeľa 20. novembra 2016

Noc divadiel 2016


Keď som sa pred pár mesiacmi dozvedela o podujatí Noc divadiel, vyvolalo to vo mne patričnú zvedavosť. Do celoslovenského projektu sa tento rok zapojilo 49 divadiel z 22 slovenských miest. Každé divadlo si pripravilo zaujímavý program - napr. v Divadle Andreja Bagara v Nitre to bola inscenovaná prehliadka zákulisia, v Starom divadle Karola Spišáka sa konala prehliadka bábkového skladu, v Slovenskom komornom divadle Martin sa mohli návštevníci zúčastniť otvorenej čítačky k inscenácii Vojna nemá ženskú tvár...Aktivity, ktoré ponúkali jednotlivé divadlá, boli skutočne pestré. Práve Noc divadiel je jediným podujatím, pri ktorom ľutujem, že nemám časovrat, prostredníctvom ktorého by som sa mohla dostať na viacero miest naraz.

19. novembra 2016 som Noc divadiel strávila v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Pri tejto príležitosti mi bol pridelený kostým zo Shakespearovej historickej hry Richard III., v ktorom hrala Mária Kráľovičová postavu Vojvodkyne z Yorku. Vždy, keď sa mi dostane do rúk (v tomto prípade by síce bolo správnejšie povedať na telo) divadelný kostým, začnem si predstavovať jeho príbeh - od prvotného náčrtu až po telo herečky, ktorá ho prostredníctvom príslušnej postavy oživí na javisku. Mala som zimomriavky, keď som si uvedomila, že tento kostým prežil svoj život na Letných shakespearovských slávnostiach na Pražskom hrade.

Kostým bol prvým krokom k tomu, aby som sa začala postupne meniť na strašidlo. Ďalšia fáza nasledovala vo chvíli, keď som si natrela tvár bielou farbou a keď som si na pery naniesla krvavočervený rúž. Výsledný efekt podčiarkla červená parochňa. A divadelné strašidlo bolo na svete!

Na tvárach divákov, ktorí postupne vchádzali do sály na predstavenie Zdravý nemocný od Moliéra, bolo zábavné sledovať ich reakciu po tom, ako ma uvideli. Niektorí sa ma spýtali, prečo vyzerám ako strašilo...Pamätám si na jedno milé dievča, ktoré sa ma s nádejou v hlase spýtalo: ,,Aj vy budete hrať v predstavení?" Istá pani mi pochválila aj účes, na čo som jej s úsmevom odpovedala, že je to parochňa. (Raz za život mi niekto pochváli vlasy, a aj to nie sú moje!) Za klinec večera však považujem jedného staršieho pána, ktorý na mňa cestou do divadelného podzemia (kde po predstavení prebiehal koncert Milo Kráľ Band) zakričal: ,,Bu bu bu!" 

Noc divadiel v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave bola pestrá nielen po vizuálnej stránke (tlmené modré svetlá vo foyer, strašidlá s bielymi tvárami a perami od krvi), ale aj po tej obsahovej. Program začal Moliérovou hrou Zdravý nemocný, po skončení ktorej čakali na divákov darčeky (tričko či lístok do divadla). Potom sa všetci presunuli do suterénu, kde svojím zamatovým hlasom obšťastnil publikum Milo Kráľ spolu so svojou skupinou. Som skutočne šťastná a vďačná, že som mohla byť súčasťou tohto skvelého podujatia (aj napriek silnej nádche, ktorá dopomohla k môjmu strašidelnému výzoru).

Ak ste tento rok Noc divadiel nenavštívili, odporúčam vám, aby ste to v budúcnosti zmenili. Je to jedinečné podujatie, prostredníctvom ktorého budete mať možnosť spoznať túto kultúrnu inštitúcii aj z jej druhej, nepoznanej stránky. Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok, ktorý si chcem v budúcnosti určite zopakovať.

P.S.: Ten pocit, keď sa nestíhate v šatni odlíčiť, pretože sa ponáhľate na vlak, a ľudia sa pri pohľade na vás modlia, aby ste ušetrili ich život...Noc divadiel stála za to!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára