piatok 29. novembra 2019

Moje spomienky na Moniku

foto: instagram.com - monikapotokarova


Február 2016. S kamarátkou Majkou sme išli na výlet do Bratislavy. Nie však kvôli nákupom, ale predstaveniu Nevesta hôľ v réžii Romana Poláka. Rovnomenný román som mala prečítaný, a tak som sa nevedela dočkať režijno-dramaturgickej koncepcie, scénografie a hereckých interpretácií. Monika Potokárová vtedy hrala spolu s Barborou Palčíkovou, Annou Rakovskou, Dankou Svetlíkovou a Dominikou Žiaranovou v skupine dedinských dievčat. Pripomínali mi kvety v rozpuku - mladé, nevinné, krásne a majúce celý život pred sebou. Moniku som vnímala ako divokú ružu, žijúcu vysoko v horách. Ešte teraz si spomínam na scénu, keď všetky dievčatá vyšli na javisko oblečené v telovej spodnej bielizni, kladúc horiace sviečky na vodu.  

Október 2017. So spolužiakmi sme navštívili predstavenie Sissi - Úteky Alžbety Rakúskej v réžii Eszter Novák. Sedeli sme dostatočne blízko oproti javisku, mali sme možnosť pozorovať hercov a sledovať ich výkony. Už vtedy som o Monike čítala v divadelných kritikách a bola som zvedavá na jej hereckú interpretáciu. Z mladšej generácie umeleckého súboru SND ma oslovila práve ona v role baronessy Mary Vetserovej (milenky princa Rudolfa). Zaujala ma jej rafinovaná ženskosť zmiešaná s nevinnosťou. A samozrejme, hlboký, podmanivý hlas. 

November 2018. Ibsen, zima, zvedavosť. S kamarátkou Katy sme sa vybrali do SND, aby sme si pozreli predstavenie Hedda Gablerová v réžii Romana Poláka. Moniku som mala možnosť spoznať po hereckej stránke opäť o trošku viac. Stvárnila Teu Alvstedovú, ženu, ktorá opustila svojho manžela, aby mohla robiť spolupracovníčku Eilertovi (Dano Heriban). Javiskovú postavu interpretovala s vášňou, odvahou a strachom, ktorý mal korene v prítomnosti Heddy (Táňa Pauhofová). Fascinovalo ma, ako plynulo dokázala prechádzať z polohy odhodlanej ženy k tej vystrašenej. Videla som, že chápe podtext postavy a dokáže precítiť emócie a neskĺznuť do afektu. V tom bolo jej herectvo výnimočné. Pravdivé. Ľudské. 

Máj 2019. Rivers of Babylon v réžii Diega de Brea. Monika hrala Lenku - mladé a milé dievča, do ktorého sa zamiluje grázel Rácz. Emocionálna čistota, neskazenosť, krehkosť, charizma - presne takéto slová sa mi vybavia, keď si spomeniem na Monikinu javiskovú interpretáciu. Vtedy mi nenapadlo, že ju vidím poslednýkrát...

Hoci som sa s Monikou nepoznala osobne, jej výkony v SND ma podnecovali k mnohým úvahám, súvisiacimi s medziľudskými vzťahmi. Okrem toho ma fascinovalo aj jej vyžarovanie, vďaka ktorému dokázala vdýchnuť život každej postave, ktorú stvárňovala. Keď som ju počula spievať, bola som prekvapená z toho, ako tým dokáže potešiť nielen moje uši, ale aj moju dušu. Škoda, že som tak dlho odkladala návštevu predstavenia Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu...
Keď som išla v utorok do školy, stačilo mi pozrieť sa do očí spolužiakom, a odčítala som v nich presne to, čo sa vo mne odohrávalo. Prekvapenie z jej náhleho úmrtia, bolesť z toho, že nás opustilo mladé a talentované dievča s obrovskou iskrou v oku...Monika, česť tvojej pamiatke.

  Rivers of Babylon, foto: Martin Geišberg

Hedda Gablerová, foto: Robert Tappert

Ruské denníky, foto: Robert Tappert

Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu, foto: Jozef Barinka

Vojna a mier, foto: Ľuboš Kotlár

Fyzici, foto: Radovan Dranga

Antigona, foto: Ctibor Bachratý

Jób, foto: facebook.com - DebrisCompany/physical theatre

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára