Vidíte ten sústredený pohľad? Biele rukavičky? A kostýmové návrhy, do ktorých by som sa mohla obliecť? Tak práve takto vyzeralo moje leto 2019, ktoré som strávila v Inštitúte umení - Divadelnom ústave v Prahe. Ako som sa tam dostala? A prečo práve táto pražská kultúrna inštitúcia? Čo som počas letných mesiacov robila?
Patrím k ľuďom, ktorí radi premýšľajú o svojej budúcnosti a nič nenechávajú na náhodu. Na jeseň 2018 som preto začala uvažovať nad letom, a keďže som chcela zmeniť prostredie a získať nové skúsenosti, rozhodla som sa napísať do Inštitútu umení - Divadelného ústavu v Prahe. Prečo práve táto kultúrna inštitúcia? Pretože sledujem ich publikačnú činnosť na webových stránkach a chcela som sa oboznámiť s prácou na vybraných oddeleniach. Kontaktovala som edičné oddelenie, keďže som pred štúdiom Dejín a teórie divadelného umenia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvovala päťročné štúdium Editorstva a vydavateľskej praxe na Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Po komunikácii s pani Kamilou Černou, vedúcou oddelenia, som následne kontaktovala koordinátorku na VŠMU, pani Helenu Cápovú, ktorá mi veľmi ochotne poskytla všetky potrebné informácie týkajúce sa pracovnej stáže.
Ako som už vyššie spomínala, tak jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla absolvovať pracovnú stáž, bolo nabranie nových skúseností v odbore. Ďalším dôvodom bola Praha - veľkomesto, v ktorom to žije kultúrou a kde by ste museli žiť aspoň tisíc rokov, aby ste stihli absolvovať všetky výstavy a koncerty. :) Prostredie Prahy pre mňa nebolo cudzie - pred troma rokmi som tam absolvovala trojmesačnú stáž v Národnej knižnici na Oddelení historických rukopisov. Návrat do Prahy bol aj z toho dôvodu príjemný, hoci mi chvíľu trvalo, kým som si zvykla na obrovské množstvo turistov (miestami som sa necítila ako v Českej republike, ale ako v Rusku, Číne, Španielsku a pod.).
Počas letnej stáže v Inštitúte umení - Divadelnom ústave v Prahe som pracovala na Oddelení zbierok a archívov a na Edičnom oddelení. Mojimi mentorkami boli pani Denisa Šťastná a pani Kamila Černá. Bola to zhoda náhod, že v čase, keď som prišla, získali pracovníci z oddelenia zbierok a archívov kostýmové návrhy českej kostýmovej výtvarníčky pôsobiacej na Slovensku - Stanislavy Vaníčkovej. Mojou úlohou bolo spracovať jej dielo, a táto práca spočívala v triedení návrhov, ich identifikácii a následnej digitalizácii. Nebola to jednoduchá úloha, keďže návrhy sa nenachádzali na žiadnom stupni archivačného spracovania. Našťastie som mala skúsenosti s databázou bratislavského Divadelného ústavu etheatre.sk, ktorá sa stala mojou aktívnou pomocníčkou, a aj vďaka nej sa mi podarilo identifikovať návrhy ku konkrétnym inscenáciám (či už na základe hereckého obsadenia alebo postáv v inscenácii). Podarilo sa mi identifikovať 97 inscenácií. Počas stáže som ich stihla zdigitalizovať 47, t. j. 1 575 kostýmových návrhov. Táto práca bola pre mňa nesmierne zaujímavá, pretože držať v rukách kostýmové návrhy z 50., 60. či 80. rokov bolo ako vykopať poklad, ktorý vám spôsobí neopísateľnú radosť. Počas digitalizácie mi napadlo, že by bola škoda nepokračovať v tejto načatej práci, a tak som sa rozhodla, že sa budem Stanislave Vaníčkovej venovať vo svojej bakalárskej práci (konkrétne sa zameriam na kostýmové návrhy, ktoré vytvorila pre inscenácie Antona Pavloviča Čechova na Slovensku).
Nové skúsenosti z oblasti vydavateľskej praxe som získala na Edičnom oddelení u pani Kamily Černej. Oboznámila som sa s edíciami, ktoré oddelenie vydáva (České divadlo, Svetové divadlo, Eseje, kritiky, analýzy, Divadelné hry, Súčasná hra či Vyšehradská dráma). S pani Kamilou sme viedli rozhovory o procese vzniku publikácií, vďaka čomu som mohla využiť svoje poznatky z editorstva a vydavateľskej praxe. Mojou hlavnou úlohou bola spolupráca na príprave zväzkov edície Divadelní hry. Pripravila som tri súpisy inscenácií Jeana Giraudouxa, Toma Stopparda a Slawomira Mrozka, ktoré boli uvedené na českých scénach. Súpis sa, samozrejme, stane súčasťou pripravovaných zväzkov v edícii. Počas tejto pracovnej aktivity som sa zároveň zoznámila so systémom dokumentácie inscenácií (Virtuální studovna) a s materiálmi v knižnici Divadelného ústavu (ročenky z 20., 30. a 40. rokov 20. storočia).
Pracovnú stáž vrelo odporúčam každému študentovi, alebo absolventovi vysokej školy, pretože získate nielen nové kontakty, ale predovšetkým naberiete nové skúsenosti v odbore a zistíte, čo vás baví. Ja som si napríklad počas tejto stáže uvedomila, že ma nesmierne baví archívna práca - triedenie a následná digitalizácia. Je to škola života, ktorá vás v profesijnej oblasti posunie vpred. Som veľmi šťastná a vďačná, že som mohla spoznať nových ľudí, ktorí ma inšpirovali a vďaka ktorým som nabrala do pľúc nový dych. Bol to pre mňa skvelý reštart, nabrala som energiu na jeseň 2019. Touto cestou sa chcem ešte raz poďakovať mojim mentorkám - pani Denise Šťastnej z Oddelenia zbierok a archívov a pani Kamile Černej z Edičného oddelenia -, ktoré boli mojimi opornými bodmi a vďaka ktorým som sa tešila do práce. :)
P. S.: Ak sledujete facebook Divadlo očami Mirky, tak ste práve spoznali odpoveď na otázku, za čo som si zaslúžila publikáciu Česká divadelní fotografie 1859 - 2017. :) Mimochodom, keď už sme pri knihách - ďakujem mojim mentorkám aj za ďalšie cenné knižné tituly, ktoré obohatili moju súkromnú knižnicu (pretože knihomoľ nemá nikdy dosť kníh!). :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára