foto: draktheatre.cz
Georges Méliés bol francúzskym režisérom a významným priekopníkom kinematografie. Počas pobytu v Anglicku mu tak učarovali vystúpenia kúzelníkov, že sa rozhodol založiť firmu na výrobu kúzelníckych pomôcok. Keď zakúpil divadlo Roberta Houdiniho, začal v ňom nielen vystupovať, ale premietať prostredníctvom laterny magiky (interaktívne prepojenie filmovej projekcie s pohybom a hereckou akciou) vlastné obrázky. Po stretnutí s bratmi Lumiérovými sa Méliés rozhodol založiť vlastnú produkčnú firmu a vytvoril prvý filmový ateliér na svete.
Divadlo DRAK sa filmovému mágovi Méliésovi rozhodlo vzdať poctu a v roku 2013 obohatilo repertoár o novú inscenáciu určenú pre deti od deviatich rokov. Hlavnou témou inscenácie je boj človeka so smrťou - na prvý pohľad náročná téma pre detského diváka je však poňatá humorne a s veľkou dávkou fantázie. Vďaka tomu aj samotná smrť pôsobí ako slabý súper oproti človeku, ktorý žije svojím snom. Inscenácii dominujú dve línie, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a koexistujú vedľa seba. Prvú líniu reprezentuje starček Méliés a prísna zdravotná sestra, zatiaľ čo druhá vysúva do popredia spomienky tohto významného francúzskeho režiséra prostredníctvom archívnych záberov, zachytávajúcich rôzne triky (napr. premena staršej ženy na kostru a pod.). Režisér Jiří Havelka spolu s dramaturgičkou Dominikou Špalkovou koncipujú inscenáciu ako ,,živý denník", v ktorom priamo pred očami divákov, a aj pred očami samotného Méliésa, ožívajú dôležité životné míľniky (počnúc prvou návštevou Anglicka, až po vrcholnú fázy tvorby, kedy dokázal nechať zmiznúť ženy a premeniť ich na kostry a pod.).
Základom režijno-dramaturgickej koncepcie sú kúzla a imaginácia. To sa odráža aj v scénickom koncepte Mareka Zákosteleckého, ktorému dominuje na prvý pohľad obyčajná izba, ktorá však práve svojím zariadením (stôl, šatník, zásuvky) vytvára priestor k vzniku rôznych trikov. Vysúvací plán v zadnej časti javiska umožňuje priestorové zmeny, vďaka ktorým sa divák ľahko orientuje v prítomnosti (starček Méliés, zdravotná sestra) a minulosti (čierno-biele videá Méliésa).
Takmer hodinová inscenácia je poctou nielen samotnému Meliésovi, ale aj laterne magike. Neoddeliteľnou súčasťou inscenácie je aj hudba, ktorú zložilo zoskupenie DVA. Podporuje humornosť a dramatickosť scén. Veľmi rýchlo sa vám stane, že po predstavení vám bude znieť v ušiach a budete mať tendenciu pohupkávať si do rytmu. Z mysle vám len tak rýchlo nezmizne ani herecké obsadenie. Luděk Smadiš je v postave Georgesa Méliésa podmanivý a dokáže s veľkou ľahkosťou ,,čarovať" priamo pred očami divákov. Ani ostatní herci v úlohách kostlivcov za ním nezaostávajú (Jan Popela, Milan Hajn, Milan Žďárský) - mužský herecký kolektív je v tejto inscenácii zohratý a spolu vytvárajú pôsobivý celok. Veľký podiel má na tom aj ženský element, herečka Petra Cicáková, ktorá svojou prísnou mimikou a gestami tvorí protipól oproti Georgesovi Méliésovi.
Posledný trik Georgesa Méliésa nie je len prehliadkou bravúrne zvládnutých kúzelníckych trikov, ale pripomína nám, aké je dôležité nájsť v sebe plameň, ktorým zapálime svoju dušu. Nemali by sme zabúdať snívať a v neposlednom rade si plniť sny. A ten, kto je skeptický voči mágii, a kúzla považuje iba za zábavu pre deti, bude po vzhliadnutí tohto predstavenia milo prekvapený. Posledný trik Georgesa Méliésa tak môže byť pre niekoho prvým krokom k tomu, aby si začal plniť svoje sny a zapĺňal knihu svojho života so všetkým, čo k tomu patrí.
Divadlo DRAK sa filmovému mágovi Méliésovi rozhodlo vzdať poctu a v roku 2013 obohatilo repertoár o novú inscenáciu určenú pre deti od deviatich rokov. Hlavnou témou inscenácie je boj človeka so smrťou - na prvý pohľad náročná téma pre detského diváka je však poňatá humorne a s veľkou dávkou fantázie. Vďaka tomu aj samotná smrť pôsobí ako slabý súper oproti človeku, ktorý žije svojím snom. Inscenácii dominujú dve línie, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a koexistujú vedľa seba. Prvú líniu reprezentuje starček Méliés a prísna zdravotná sestra, zatiaľ čo druhá vysúva do popredia spomienky tohto významného francúzskeho režiséra prostredníctvom archívnych záberov, zachytávajúcich rôzne triky (napr. premena staršej ženy na kostru a pod.). Režisér Jiří Havelka spolu s dramaturgičkou Dominikou Špalkovou koncipujú inscenáciu ako ,,živý denník", v ktorom priamo pred očami divákov, a aj pred očami samotného Méliésa, ožívajú dôležité životné míľniky (počnúc prvou návštevou Anglicka, až po vrcholnú fázy tvorby, kedy dokázal nechať zmiznúť ženy a premeniť ich na kostry a pod.).
Základom režijno-dramaturgickej koncepcie sú kúzla a imaginácia. To sa odráža aj v scénickom koncepte Mareka Zákosteleckého, ktorému dominuje na prvý pohľad obyčajná izba, ktorá však práve svojím zariadením (stôl, šatník, zásuvky) vytvára priestor k vzniku rôznych trikov. Vysúvací plán v zadnej časti javiska umožňuje priestorové zmeny, vďaka ktorým sa divák ľahko orientuje v prítomnosti (starček Méliés, zdravotná sestra) a minulosti (čierno-biele videá Méliésa).
Takmer hodinová inscenácia je poctou nielen samotnému Meliésovi, ale aj laterne magike. Neoddeliteľnou súčasťou inscenácie je aj hudba, ktorú zložilo zoskupenie DVA. Podporuje humornosť a dramatickosť scén. Veľmi rýchlo sa vám stane, že po predstavení vám bude znieť v ušiach a budete mať tendenciu pohupkávať si do rytmu. Z mysle vám len tak rýchlo nezmizne ani herecké obsadenie. Luděk Smadiš je v postave Georgesa Méliésa podmanivý a dokáže s veľkou ľahkosťou ,,čarovať" priamo pred očami divákov. Ani ostatní herci v úlohách kostlivcov za ním nezaostávajú (Jan Popela, Milan Hajn, Milan Žďárský) - mužský herecký kolektív je v tejto inscenácii zohratý a spolu vytvárajú pôsobivý celok. Veľký podiel má na tom aj ženský element, herečka Petra Cicáková, ktorá svojou prísnou mimikou a gestami tvorí protipól oproti Georgesovi Méliésovi.
Posledný trik Georgesa Méliésa nie je len prehliadkou bravúrne zvládnutých kúzelníckych trikov, ale pripomína nám, aké je dôležité nájsť v sebe plameň, ktorým zapálime svoju dušu. Nemali by sme zabúdať snívať a v neposlednom rade si plniť sny. A ten, kto je skeptický voči mágii, a kúzla považuje iba za zábavu pre deti, bude po vzhliadnutí tohto predstavenia milo prekvapený. Posledný trik Georgesa Méliésa tak môže byť pre niekoho prvým krokom k tomu, aby si začal plniť svoje sny a zapĺňal knihu svojho života so všetkým, čo k tomu patrí.
foto: draktheatre.cz
foto: draktheatre.cz
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára