Divadlo očami Mirky: Môj život s Ibsenom

foto: rockipedia.no

Letný semester 2019 sa u mňa nesie v duchu nórskeho dramatika Henrika Ibsena, keďže rekonštruujem inscenáciu Peer Gynt v réžii Tibora Rakovského z roku 1979. Prípravná fáza začala v zimnom semestri, keď som v Archíve Divadelného ústavu čítala recenzie, oznamy, režijnú knihu, bulletin a pozerala farebné, ale aj čierno-biele fotografie zachytávajúce rôzne mizanscény. Samozrejme, nechýbalo prečítanie dramatickej básne Peer Gynt a následná analýza, ktorá mi poslúžila ako odrazový mostík k ďalšiemu výskumu.

Rekonštruovať inscenáciu znamená ,,dopátrať sa" na základe dostupných zdrojov (recenzie, oznamy, bulletin, režijná kniha, fotografie) k režijno-dramaturgickej koncepcii, hereckým výkonom, scénografii, kostýmom a pod. Je zaujímavé, že názory kritikov sa v mnohých ohľadoch rozchádzali, ale aj vďaka tomu som mohla uplatniť viacnásobný uhol nazerania na inscenáciu. Musím sa priznať, že rekonštruovanie inscenácie, ktoré bude mojou záverečnou prácou na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave, bolo pre mňa zaujímavejšia než komparácia dramatických hier Faidry v 1. ročníku (ale to je možno aj kvôli tomu, že mám za sebou viacero komparácií z predošlého vysokoškolského štúdia editorstva a vydavateľskej praxe v Nitre).

Ak som v úvodnom odseku napísala, že letný semester si neviem predstaviť bez Ibsena, tak sa musím priznať, že môj ošiaľ začal už v zime 2018. V rámci analýzy dramatického textu sme sa venovali práve hrám tohto nórskeho dramatika. Vybrala som si dramatickú báseň Peer Gynt, pretože ma na nej fascinuje množstvo rovín, ktoré ukrýva - od rozprávkovej, romantickej, satirickej až po kritickú. Ibsen prostredníctvom Peera kritizoval nórsky národ, preto sa niet čo čudovať, že hlavný protagonista oplýva všetkým tým, čo autor na svojich krajanoch neznášal - egoizmus, samoľúbosť, neschopnosť čeliť problémom, neustále utekanie od povinností, vymýšľanie, ľahkovážnosť. Peera Gynta môžete čítať ako romantickú hru, v ktorej si hlavný hrdina uvedomí, že jeho láska života Solveig bolo presne to, čo celý život hľadal. Peera môžete čítať aj ako rozprávku, pretože hlavný hrdina putuje rôznymi krajinami, kontinentmi, pričom stretáva rôzne nadprirodzené a tajomné bytosti (Tri ženy od salaša, Zelená žena, Hlas temnôt a pod.). Pozornému oku čitateľa neujde, že táto dramatická poéma je satirou na vtedajšie nórske pomery a že samotný protagonista je nositeľom všetkých negatívnych vlastností nórskeho národa. Možností čitateľskej recepcie Peera Gynta je mnoho a záleží len na vás, akú optiku zvolíte pri lektúre. Ďalšou príťažlivou stránkou tejto dramatickej básne je priestor pre čitateľskú fantáziu, keďže každé dejstvo sa odohráva v inom čase a na inom kontinente (chudobná nórska dedinka, púšť v Maroku, blázinec v Káhire). Ak máte radi obrazotvornosť, motív putovania a ak chcete vedieť, ako nežiť, potom je pre vás Peer Gynt vhodné dielo (nielen) na sobotňajšie večery.

Ak vás, naopak, interesujú skôr ženské hrdinky, mám pre vás hneď tri tipy. Hlboký ponor do ľudského vnútra, psychologické vzťahy a motív mora sú hlavnými lákadlami hry Pani z mora. Neviem, či som to takto cítila iba ja, ale pre mňa je táto hra nesmierne silná v spôsobe, akým sa Ibsenovi podarilo prepojiť vnútornú dynamiku postáv s týmto prírodným živlom - takým nevyspytateľným, desivým, tajomným a fascinujúcim zároveň. Hlavná hrdinka môže občas pôsobiť mierne posadnuto, keďže rada sedí pri mori - aj preto by som túto hru odporučila citlivejším povahám, ktorého majú sklony k lyrizmu a ktoré sa narodili v znamení Rýb (hm, to sa na mňa podobá).

A teraz niečo pre pyšné a cynické dušičky - Hedda Gablerová. Musím sa priznať, že z hier, ktoré som od Ibsena prečítala, bola pre mňa práve táto ťažko ,,stráviteľná". Akosi som sa nevedela vcítiť do kože krásnej ženy, dcéry generála Gablera, ktorá nie je ochotná zmeniť svoj životný štýl a životný štandard, ktorý ju doviedol k tragickému koncu. Kvôli svojej pýche, chladu, namyslenosti a cynickosti nedokáže nájsť vnútorné uspokojenie - samozrejme, musíme brať do úvahy aj fakt, že manželstvom so súkromným vedcom klesla na spoločenskom rebríčku. Keď som sa kamarátok pýtala, ktorú hru od Ibsena majú najradšej, ich odpoveď znela: ,,Hedda Gablerová." Hovorím, je to veľmi subjektívne a záleží od toho, čo od dramatického textu a hrdinu očakávate. Ibsenovi sa však nedá uprieť to, že vytvoril nesmierne silnú ženskú hrdinku, ktorá fascinuje na celom svete.

Na záver by som sa s vami rada rozlúčila prostredníctvom Nory z hry Domov bábik/Nora. Práve toto dielo vystrelilo Ibsena na špičku európskej a svetovej dramatickej spisby, pretože v ňom prvýkrát predstavil ženu, ktorá odišla od svojho manžela a detí. Nora urobila niečo nemysliteľné pre ženu 19. storočia. Jej postupné uvedomenie si toho, že nemala čas spoznať samu seba a že funguje len ako ozdoba manžela viedlo k definitívnemu rozhodnutiu rozísť sa s kresťanskou tradíciou a vystúpiť tak z manželského zväzku. Myslím si, že pre herečku, ktorá by mala stvárniť túto hrdinku, je to veľká výzva, keďže musí prejsť rozličnými emočnými rozpoloženiami - od naivity, ľahkovážnosti, smútku, hnevu až k chladnému odstupu. Jej obetovanie na začiatku hry je nesmierne dojímavé a dojímavý je aj spôsob, akým precitne a rozhodne sa zamerať na vlastnú realizáciu. Možno práve kvôli tomuto ma Domov bábik/Nora dokáže nesmierne strhnúť a fascinovať. S každým novým prečítaním.

Ku každej hre by sa dalo napísať oveľa viac, ale nechcela som, aby sa tento príspevok zmenil na analýzu dramatického textu. Okrem toho by som vás nerada pripravila o zážitok z čítania. Čítali ste už niečo od Ibsena? Ak áno, ktorá hra na vás zapôsobila a prečo?