Divadlo očami Mirky: Lady Macbeth, cesnakové jednohubky a veľa smiechu

blok piesní E. F. Buriana a V. Nezvala, foto: facebook.com - Festival Autorská tvorba nablízko

Presne takto pred týždňom som si užívala festivalovú atmosféru v hlavnom meste Českej republiky. Zúčastnila som sa festivalu Autorská tvorba Nablízko, ktorý usporiadala Katedra autorskej tvorby a pedagogiky (KATAP) na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Od štvrtka - 21. marca 2019 do nedele - 24. 3. 2019 som sa dočasne presťahovala na DAMU, a veruže to bol dobrý nápad! Trávila som tam 90 % svojho voľného času, oboznámila som sa s činnosťou katedry, zúčastnila sa autorských projektov a mala tak jedinečnú možnosť zmapovať každý kút miestnosti. Čo ma najviac potešilo? Inšpirovalo? Nepríjemne prekvapilo?

Najväčší dojem som si odniesla z príjemnej, uvoľnenej atmosféry, ktorá sa niesla celým študentským festivalom. Nikto nebol zamračený, nervózny, a ak aj náhodou nastala nejaká kolízia vo festivalovom programe, štáb bol pripravený riešiť to s úsmevom na tvári. Veľkým plusom bola aj otvorenosť študentov - nemali problém odpovedať na žiadnu otázku, statočne sa chopili festivalových diskusií a v prípade potreby improvizovali, čo sa nezaobišlo bez konského smiechu (stepovanie študenta počas náhlych komplikácií spojených s premietaním študentského filmu Václava Zimmermanna a Báry Purmovej Případy Léona Cliftona). Tvorcovia vytvorili paródiu klasickej detektívky s využitím čierneho humoru a groteskného zveličenia. Ich práca s mimikou a gestami bola fascinujúca, za čo sa im diváci odmenili slzami smiechu (a nebolo to kvôli cesnakovým jednohubkám, ktorými sme sa pohostili pred slávnostným premietaním).

Hlavnými disciplínami študijného odboru sú dialogické konanie s vnútorným partnerom, autorské čítanie a autorské prezentácie. Študenti KATAP si v rámci zahájenia festivalu Nablízko pripravili blok piesní Emila Františka Buriana a Vítězslava Nezvala. Vďaka ich interpretácii (a klavíru , ktorý nebol ladený desať rokov) sa účinným spôsobom miešal úprimný divácky smiech spolu s dojatím. Študenti dávkovali emócie cez rôzne druhy piesní - od tanga, waltz až po romancu. Vďaka tejto kombinácii bola zabezpečená dynamika, jednotlivé piesne mi pripomínali scénickú impresiu (a zároveň ma podnietili k obohateniu playlistu od E. F. Buriana).

Do smiechu mi veru nebolo počas absolventského predstavenia Lady M. od zahraničnej študentky Polony Golob. Za východiskový bod svojho projektu si vybrala tragédiu Macbeth od Williama Shakespeara, konkrétne ženskú protagonistku Lady Macbeth. Polona stvárňuje Lady Macbeth jemnými, premyslenými gestami a preukazuje veľkú dávku citlivosti (za zmienku stojí precízne umývanie rúk a ich následné obzeranie). Práve vďaka premysleným detailom a spomaleniu sa jej darí dávkovať napätie a vytvárať hrôzostrašnú atmosféru. Lady Macbeth je v interpretácii študentky Polony strašidelnou, no zároveň aj šialenou ženou, ktorá sa vzďaľuje do svojich predstáv. Tento pocit umocňoval jej čierny župan a baterka zavesená okolo krku, ktorou sa násobil strašidelný odlesk v očiach. Podľa môjho názoru však predstaveniu uškodila interakcia s publikom - Polona po niektorých vetách vyzvala divákov, aby s ňou súhlasili, alebo nesúhlasili (diváci sa zhodli jediný raz, a to pri vete: ,,I had a child." Publikum: ,,Nooo."). Viem si predstaviť, že bez takto zvolenej interakcie by bol dramatický náboj Lady Macbeth oveľa silnejší. Napriek tomu mi však Polonino predstavenie nahnalo strach, k čomu prispela aj malá miestnosť, kde vládla dusná atmosféra (na čele s príchodom viditeľne neviditeľného Macbetha).

Príjemným prekvapením pre mňa bolo ďalšie absolventské predstavenie od Nhung Dang pod názvom Vietman. Nhung rozprávala publiku vietnamské rozprávky, vzťahujúce sa k západu slnka, zrnkám ryže a pod. Študentku doprevádzala Huyen Vi Tranová a prostredníctvom práce so zvukom dokázala podporiť jednotlivé sekvencie textu (napr. zvonkohra, dážď a pod.). Vďaka tieňohre, svetelným a hudobným zmenám sa Nhung podarilo vytvoriť mimoriadne sugestívnu atmosféru, ktorá podnietila moju predstavivosť a zaviedla ma do čarovnej krajiny ryžových polí.

Okrem autorských projektov sa mohli študenti a účastníci festivalu zúčastniť aj rôznych workshopov, zahŕňajúcich klauniádu, logopédiu, tajči a pod. K dispozícii bola aj tzv. chill out zóna určená pre všetkých, ktorí sa chceli osviežiť, najesť, zdriemnuť si a nadobudnúť pocit korytnačky (ako to bolo v mojom prípade, pretože som sedela na nafúknutom vankúše, pri ktorom som len sťažka dokázala udržať rovnováhu). Festival Nablízko mi odkryl nielen svet Katedry autorskej tvorby a pedagogiky na DAMU, ale aj umelecký ateliér na nižšom poschodí. Zamilovala som sa do kašírovanej sochy Braňa Mazúcha (absolvent réžie a dramaturgie na Katedre alternativného a loutkového divadla DAMU v Prahe). Bola som ňou taká fascinovaná, že som zabudla na okolitý svet a nechala sa unášať sediacim mužom, takým nehybným, no predsa nesmierne živým (v mojej fantázii). Myslím, že to veľmi presne vystihuje môj pocit z tohtoročného festivalu - živosť, farby, smiech, radosť, oslava života (a nepríjemné prekvapenie v podobe cesnakových jednohubiek s ananásom). Priala by som si viac takýchto festivalov, kde vládne úsmev, úsmev a ešte raz úsmev. Študentom držím palce v štúdiu a prajem im, aby boli k sebe stále nablízko!