Za oponou s Jiřím Havelkom

Foto: elle.cz

Festivalovú bodku za tohtoročnou Divadelnou Nitrou priniesla inscenácia Slovenského národného divadla – Elity v réžii Jiřího Havelku. Rozhovor s absolventom réžie alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe som neplánovala, no o to viac ma potešila jeho energia a nadšenie. Rozhovor v divadelnom bare sa niesol v duchu spontánnosti a uvoľnenej nálady, z čoho vyplynuli mnohé zaujímavé úvahy.

Čo pre vás znamená účasť na tomto festivale?

Obrovský úspech (úsmev). Divadelná Nitra má veľmi prísnu dramaturgiu, takže som rád, že inscenácia Elity prešla výberom dramaturgickej rady.

V čom podľa vás spočíva najväčšie čaro divadelných festivalov?

Myslím si, že s divadelnými festivalmi je to zložité. Nie je totiž jednoduché priviezť inscenácie. Bolo by preto zaujímavé vziať divákov na miesta, kde vznikli predstavenia . Divadlo je totiž veľmi zviazané s prostredím, v ktorom vzniklo. Či človek chce alebo nie, je to site specific – je o to ľuďoch, o určitej komunite...ide o lokálnu záležitosť. A keď sa takto ,,vytrhne“, tak na veľkých festivaloch nadobúda človek pocit, že sa pozerá na sochu, ktorú by mal obdivovať. Je dosť ťažké naladiť sa na to, akým spôsobom inscenácia komunikuje. Určite mi rozumiete, čo tým myslím – pocit určitej vykorenenosti. Ako keby išlo o hmotný nosič, ktorý si môžem premiestniť ako CD alebo film. Lenže o tom divadlo nie je. Divadlo je organické ako nejaká popínavá rastlina. Ako ten...

Ten bonsaj? Nie. Bože, ako sa to volá...Brečtan!

Áno, brečtan. (smiech) Na druhej strane je skvelé, že za štyri dni môžete vidieť inscenácie, ktoré by ste inak nemali šancu stihnúť.

Ale je to náročné, lebo niekedy je ten program tak nabitý, že nestíhate ani všetko vidieť.

Áno, pretože svet je celkovo všetkým nabitý.

Kedy ste prvýkrát počuli o Divadelnej Nitre?

Myslím, že už počas štúdia na DAMU. Plzeň a Nitra sme vtedy považovali za najväčšie festivaly.

Keďže ste teraz na Divadelnej Nitre, mohli by ste to porovnať s festivalmi, ktoré sú v Českej republike? Spája ich niečo? Alebo čím sa odlišujú?

Ja som prišiel včera v noci a zajtra odchádzam. Vzhľadom k tomu, že som bol dnes doobeda svedkom debaty o dramaturgii, tak sa mi páčilo, čo hovoril Patrice Pavis: o prvom, intuitívnom hodnotení inscenácie až po jeho komplexnú estetickú analýzu. Niektoré predstavenia som už videl inde, takže je dobré, že Divadelná Nitra má svoju vlastnú tému.

A pre vás sú aké hodnoty najdôležitejšie?

To je príliš vážna otázka, to ja nezvládnem. Asi pravda a láska. A pre vás?

Pre mňa? Asi tá láska.

Áno? To je práve ten najväčší problém...

Prečo by podľa vás mali chodiť ľudia na divadelné festivaly?

Pretože divadlo je výnimočné a v konkurencii všetkých ostatných médií si zachováva niečo, čo žiadne z nich neponúka. A to je trvanie času. Prítomnosť. Hra. Vo výnimočných prípadoch môže divadlo skutočne pohnúť človekom, pretože ide o živý zážitok so živými ľuďmi.

Divadlo má tiež silu vyvolať emócie.

Emócie a uvažovanie, taký mix. Dokáže odzrkadliť človeka v jeho komplexnosti.