Divadlo očami Mirky: Politická odysea: Keď politika dokáže osviežiť

foto: facebook.com - VYDI

S politikou sme prostredníctvom médií konfrontovaní každý deň - či už sa nám to páči, alebo nie. Z toho obrovského množstva informácií, ktoré sa nás z tejto oblasti valia, je ťažké vyabstrahovať niečo podstatné. Niečo, čo by v nás zanechalo aj inú emóciu, ako len hnev. Na druhej strane, nesledovať politiku má tiež svoje výhody - človek si aspoň chráni krvný tlak. Politiku však nemôžeme ignorovať, pretože všetci sme jej súčasťou. Politika sa dotýka každého z nás, a hlavne vtedy, keď sa na ňu rozhodneme ísť do VYDI - študentského divadla pri UKF v Nitre.

O dejinách nášho národa sa učíme prostredníctvom rôznych učebníc a kníh, ktoré v nás však nie vždy vyvolávajú hlad po otázkach. A čo takto dozvedieť sa o našej histórii prostredníctvom mladých sprievodcov, ktorí nás zoznámia nielen s ňou, ale aj s úskaliami politiky? To už je iná horúca čokoláda...(Viem, že v tomto prípade by sa skôr hodilo napísať ,,to je už iná káva", ale keďže ja kávu nepijem, použila som ekvivalent, s ktorým sa viem stotožniť.)

V úlohách sprievodcov dejín národa a mladých politikov, ktorí si zakladajú vlastnú stranu, sa predstavili Igor Hanečák, Jaroslav Miček a Vladimír Roháč. (Treba podotknúť, že Miček je v inscenácii alternovaný Jakubom Mlejom a Roháč zas Matúšom Turčanom).

Začiatok inscenácie sa nesie v tajomnom duchu, keďže na pódiu vidíme len tri mužské siluety stojace vedľa seba. Až po krátkom Igorovom prehovore sa osvetľuje scéna a stávame sa svedkami stretnutia troch chlapov sediacich v krčme, ktorí začínajú diskutovať o histórii Slovenska a o politike. Na scéne sú teda prítomné tri stoličky so stolom, ktoré tvoria základný element inscenácie. Veď predsa práve pri poldeci vznikajú tie najlepšie nápady...Stôl ako scénický doplnok plní svoju funkciu aj vtedy keď sa zaň postavia Hanečák, Miček a Roháč v úlohách rozličných typov voličov. Z krčmového stola sa tak stáva stôl, prostredníctvom ktorého chlapi môžu (ale aj nemusia) meniť prostredníctvom svojich volebných hlasov osud vlastného národa. Zo scénických doplnkov by som rada upriamila pozornosť na maketu Bratislavského hradu a na špagát, na ktorý herci vešajú miniatúry osobností nášho národa (od Štúra až po Mečiara). Samozrejme, akáže by to bola satira, keby chýbali poldecáky v úlohe plastových pohárov...

Čo sa týka kostýmovej zložky, tak Politická odysea prekvapila (a rozosmiala) vytlačenými portrétmi dvoch nemenovaných (no verejnosti dobre známych) politikov. Portréty plnili úlohy masiek, ktoré spolu so štipľavými dialógmi zožali u publika búrlivé ovácie. Herci sú na začiatku oblečení v čiernych tričkách a nohaviciach ako predstavitelia slovenského národa. To sa však mení vo chvíli, keď si založia politickú stranu - na čierne tričká si navlečú biele košele, tmavé saká a kravaty rovnakej tmavej farby. (S výnimkou Mička - ten má sako bielej farby. Myslím si, že je to kvôli tomu, že bol ostatnými dvoma členmi strany zvolený za hlavného predstaviteľa strany. Biela tak predstavuje výraznú farbu, na základe ktorej je ľahko rozpoznateľný). Na základe doslovného prezliekania kabátov vidíme kontrast, kedy sa z priemerných občanov stávajú mladí muži členmi politickej strany.

Jaroslav Miček sa predstavil, rovnako aj jeho kolegovia Hanečák a Roháč, vo viacerých hereckých polohách. Miček je ten, ktorý na začiatku otvára debatu o histórii národa, takže máme dočinenia s intelektuálom, ktorému nie je cudzia pôda, po ktorej sa prechádzali slovenskí predkovia. Zmena prichádza vo chvíli, keď sa stáva predsedom politickej strany - pod hustou bradou mu priamoúmerne narastá víťazoslávny úsmev. Miček príjemne prekvapuje aj v úlohe donášača, ktorý sedí v parku a počúva o túžbach priemerného občana republiky. Všetko vypočuté chce následne aplikovať do praxe (hoci ide napr. o túžbu po chutnej kapustnici). Vladimír Roháč predstavuje subtílny typ herca, ktorý si počas celej inscenácie zachováva rovnakú tvár - či už ide o úlohu budúceho predstaviteľa strany alebo priemerného Slováka. Príjemne prekvapí jeho hlasový prejav, ktorý sa stáva podmanivým vo chvíľach, keď sa u ostatných postáv dožaduje pozornosti prostredníctvom zvolacích viet. Igor Hanečák je v úlohe prepitého alkoholika rovnako uveriteľný, ako aj v úlohe mladého a nádejného politika. Ako politik prejavuje kreatívne zmýšľanie, ktoré vystrieda v ďalšej scéne, kde vystupuje ako priemerný občan vo volebnej miestnosti, pričom sa jeho záujem o voľby rovná nule. Dokáže efektívne narábať s hlasovým fondom - prirodzene z neho vychádzajú nezrozumiteľné vety (typické pre opilcov), intelektuálne názory súvisiace s novozaloženou politickou stranou, či krik nad omylmi z histórie národa. Všetci traja herci boli prirodzení a dokázali si získať divácku obec svojimi prejavmi (v ktorých nechýbala ani spontánnosť).

Politická odysea nepatrí k novinkám nitrianskeho študentského divadla - svoju premiéru mala minulý rok, 6. mája 2015. Repríza tejto inscenácie s kabaretnými prvkami sa uskutočnila 21. mája 2015 (opäť v priestoroch univerzitného tvorivého ateliéru). O tom, že táto politická satira sa stala miláčikom nitrianskych študentov svedčí fakt, že ju dostali aj ako predčasný darček od Ježiška - 15. decembra 2015. Okrem toho absolvoval tvorivý tím tejto inscenácie tzv. politické turné, v rámci ktorého sa predstavili v niekoľkých slovenských mestách (a dokonca aj v Prahe!). Politická trasa odštartovala 27. apríla 2016 v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, pokračovala v Kultúrnom dome v Kozárovciach (29. apríla), v Studentskom klube Praha (1. mája) a politická bodka prebehla 6. mája v Nezávislom kultúrnom centre Záhrada v Banskej Bystrici. Scenár z pera Marcely Králikovej zožal úspech aj na Festivale amatérskeho divadla, ktorý sa uskutočnil 19. marca 2016 v Kultúrnom dome na Párovských Hájoch. S odyseou sa tím študentského divadla predstavil aj v Komunitnom centre Kubík v Trnave (2. júna 2016). Študentské divadlo si aj tento rok pripravilo pre svojich verných divákov predvianočný darček v podobe ďalšej reprízy, ktorá sa uskutočnila v stredu, 15. decembra 2016 (a ktorej som sa zúčastnila). Pevne verím, že to nebola derniéra s otáznikom, ako to bolo uvedené vo facebookovej udalosti...

Scenár, réžia a scénografia: Marcela Králiková

Dramaturgia: Marcela Králiková a kolektív

Hrajú: Igor Hanečák, Jaroslav Miček / Jakub Mlej, Vladimír Roháč / Matúš Turčan

Svetelný dizajn: Jozef Puškár

Hudobný výber: Jozef Puškár a Marcela Králiková