Ak patríte k pravidelným
čitateľom a čitateľkám blogu, tak pri mene Matej Feldbauer nebudete musieť
použiť „Google“. Zakladateľ divadelného
zoskupenia Praktikábel je od jesene 2018 súčasťou umeleckého kolektívu Divadla
Zrakáč. Ako prebieha proces tvorby s nevidiacimi a slabozrakými hercami
a herečkami? Čím mu imponuje autorské divadlo? A prečo by ste si mali
vypočuť sériu podcastov tohto divadla? Nielen na tieto, ale aj na ďalšie otázky
vám odpovie v nasledovnom rozhovore.
Začnem všeobecnou, ale v tomto období dôležitou otázkou. Ako sa máš?
Jediné, na čo sa môžem sťažovať je
bolesť chrbta, tak si myslím, že som na tom relatívne dobre.
V
súčasnosti ste spolu s Paľom Viechom režijno-dramaturgickým duom v Divadle
Zrakáč. Kedy sa začala tvoja spolupráca s týmto divadlom?
S Paľkom sme kombo
aj v iných súboroch. Zakladali sme spolu ochotnícke divadlo Ľahostajňa, kde sme
spolu prvýkrát spolupracovali. Poznali sme sa podstatne dlhšie, ale čo sa
divadla týka, nemali sme predtým tú česť niečo spolu tvoriť. Nespomínam to len
preto, aby som sa pochválil, ale na základe tejto skúsenosti ma Paľko oslovil,
aby som s ním šiel do Zrakáča, keďže tam bol skôr. Moje pôsobenie v tomto
súbore sa teda datuje na jeseň 2018, čiže máme za sebou krásne spoločné dva
rôčky.
Divadlo tvoria nevidiace, slabozraké,
ale aj vidiace osoby. Zaujímalo by ma, ako prebieha proces tvorby?
Toto je najčastejšia otázka a ja sa vždy snažím
zavtipkovať, že jediný rozdiel medzi tým "klasickým" procesom a tým v
Zrakáči je ten, že nemáme čítačky...
Zo začiatku to určite bolo iné - bolo to najmä o
hľadaní hraníc, čo si môžem dovoliť, čo si nemôžem, čo môžem od nich očakávať,
čo zase nie. Ale koniec koncov je to úplne bežný veľmi tvorivý proces. V
niektorých prípadoch treba prihliadať viac na konkrétne zrakové špecifikum,
pretože každý a každá z ansámblu vidí/nevidí viac/menej.
V súčasnosti súbor tvoria traja úplne nevidiaci - dve
herečky a jeden herec, traja slabozrakí - v rovnakom pomere, a jeden,
pokiaľ viem, bez žiadnych zrakových ťažkostí. No a potom je tam Paľko, ktorý
nevidí cez vlasy a ja som farboslepý.
V apríli 2019 ste uviedli autorskú
inscenáciu Ste medzi nami, ktorá
vznikla v spolupráci s Činohrou SND v rámci línie dobrodružnej dramaturgie
v Modrom salóne. V čom podľa teba spočíva prínos tvorivej metódy autorského
divadla?
Najzákladnejším prínosom je proces, ktorý je
niekoľkonásobne tvorivejší ako “klasické metódy”. Zároveň považujem za obrovskú
výhodu autorského divadla to, že tvorivý tím nie je viazaný na text a na témy
úplne cudzích autorov a autoriek (vo väčšine prípadov aj dávno po smrti).
Je to oveľa osobnejšie.
Spomenul si, že metóda kolektívnej tvorby je pre teba osobnejšia, než práca s dramatickým textom mŕtveho autora. Zaujímalo by ma, či máš vo zvyku čítať vo voľnom čase dramatické texty?
Znie to trochu pejoratívne, ale je to skôr myslené tak, že v autorskom
divadle rieši tvorivý kolektív témy im blízke a aktuálne. No a keď zoberiem
akýkoľvek hotový dramatický text, vždy to bude len interpretácia. Samozrejme,
existujú drámy, ktoré tvorcom hovoria z duše a preto po nich siahnu. Nie som
výnimkou, ani sa nesnažím vyhýbať im. Čítam ich a snažím sa ich čítať veľa,
najmä súčasníkov. Veľmi rád siahnem po Goldflamovi, McDonaghovi, Bariccovi.
Handke tiež nie je úplne od veci, ani Tabori či Mayenburg. Až ma trochu zaráža,
že mi nenapadá žiadna žena. Hm...
3. decembra 2020 bolo možné vzhliadnuť živý stream z predstavenia Ste medzi nami. Ako z pohľadu tvorcu vnímaš takýto typ umeleckého zážitku?
Vôbec tento prechod do online sveta
neodsudzujem. Práve naopak. Som vďačný za to, že mnohé zahraničné divadlá
sprístupnili svoj repertoár. Je to samozrejme zážitok iný, ale iné nemusí hneď
znamenať zlé. Či?
A z tej druhej strany, keď sme my točili predstavenia,
nielen v Zrakáči, tak samozrejme, že ten kontakt s divákom tam chýba. No
zároveň sa každý snaží tie záznamy niečím spestriť, tým pádom to už nie je len
statická kamera v zadnom rade s otrasným zvukom, ale vznikajú plnohodnotné „podívané“.
V súvislosti so šírením koronavírusu museli byť mnohé divadlá zatvorené, resp. prešli do online priestoru. Máš prehľad o tom, koľkokrát ste s Divadlom Zrakáč hrali pred živým publikom?
V Modrom Salóne SND sú super a raz mesačne pre
nás dokázali nájsť termín, čiže od aprílovej verejnej generálky a premiéry
(vrátane) sme hrali raz mesačne. Možno s jednou-dvoma výnimkami. V marci sme mali
naplánované turné nevídaných rozmerov. Mali sme hrať v Nitre, v Levoči a črtala
sa nám aj Žilina, avšak museli sme to presunúť. V rámci Modrého salóna nás
zapojili aj do Letných piatkov pred SND, kde sme odohrali koláž predstavenia
pretkanú interaktívnymi vsuvkami. Keďže nie všetci členovia mohli prísť odohrať
predstavenie v ten dátum, urobili sme z toho taký menší worskhop. Takže rovná
sa = osemkrát.
Nedávno ste spustili sériu podcastov, v ktorých divadlo nie je vašou jedinou témou. Kedy sa vám v hlave zrodila táto myšlienka?
Neviem úplne presne, keďže ten nápad sa
nezrodil v mojej kotrbe. Ale bolo to tento rok, keďže 2020 je rok progresívnych
nápadov...
Zracast ma osobne veľmi baví a keďže sa
v jednotlivých častiach nevenujeme výlučne divadlu, je to zaujímavé počúvanie
aj pre úplne cudzích ľudí. Hosťami a hostkami boli rôzne inšpiratívne
osobnosti so zrakovým znevýhodnením zo súčasnosti aj z minulosti. Čo-to sa
teda človek dozvie o Matejovi Hrebendovi, Louisovi Braillovi, o nevidiacich
hudobných skladateľoch a skladateľke, ale aj o momentálne veľmi úspešnom
slovenskom športovcovi Jurajovi Prágerovi, či slabozrakom fotografovi pánovi
Miškovičovi. Osobne budem veľmi rád, ak sa nám s týmto projektom podarí
pokračovať. Je totiž ešte mnoho ľudí, ktorých treba predstaviť
svetu!
Aké máte plány s Divadlom Zrakáč v blízkej budúcnosti?
- Ktovie, uvidíme :) Nové predstavenie má čas, keďže Ste medzi nami má pred sebou ešte kus cesty.
Podcasty si môžete vypočuť tu:
https://anchor.fm/divadlo-zrak
https://podcasts.apple.com/sk/podcast/zracast/id1534446810?l=sk
https://open.spotify.com/show/5NbOaByHGdTazyVXNQRHJg
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára