Druhý mesiac v objatí štyroch stien, bez priameho dotyku s divadlom. Vďaka za techniku, nechce sa mi veriť, že to píšem zrovna ja, človek, ktorý oveľa radšej komunikuje naživo, ale ešte raz - thank you, thank you divadlám, ktoré sa rozhodli zverejniť svoje videozáznamy a potešiť tak vyhladované srdcia bažiace po kultúrnom vyžití. A nezáleží na tom, či ide o domáce alebo zahraničné záznamy. Hlavne, že sú pre nás prístupné. Radosť číslo 1.
V tomto karanténnom období sa mi opäť raz potvrdilo, že knihy môžeš čítať kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností. Nezáleží na tom, či prší, sneží, fúka, ak ťa atmosféra hnevá, nič ti nebráni zakukliť sa do deky a ponoriť sa do príbehu. Ak ťa vonku pozývajú hrušky, jablone, cibuľka a pod., neodmietni, lebo veď na lavičke, stoličke či deke taktiež môžeš prežiť (nielen) knižné dobrodružstvá. Veľa kníh, veľa príbehov, veľa žánrov, plus! Veľký dôvod v tomto nečase podporiť malé vydavateľstvá (ja som si objednala už štyri knihy z vydavateľstva pôvodnej slovenskej tvorby KK Bagala).
Radosť č. 3: diktafón. Väčšinou ho používam počas rozhovorov, ale osvedčil sa mi aj počas prípravy na štátnice. Nahrávam učivo, potom ho počúvam. Myslím, že je to celkom efektívny spôsob, ako spestriť učenie.
N-E-S-T-R-E-S-O-V-A-Ť. Zdravie je dôležité vždy, no v tomto období obzvlášť. Ak vás niekedy prepadne panika zo štyroch stien, ktoré vás sledujú, potom je najvyšší čas: a) zmeniť prostredie, b) prestať s aktivitou, ktorá vás dohnala k tejto paranoji, c) zatvoriť oči. Zo všetkých strán na nás útočia impulzy, vyberme si na základe vlastnej vôle, čomu sa budeme venovať. Radšej pomaly, intenzívne, ako rýchlo a bez rozmyslu. Mňa táto karanténa naučila spomaliť, diár sa mi vyčistil a vytvoril tak väčší priestor pre oddych. Naučila som sa viac počúvať svoju myseľ a telo. Ak mi niečo v ten deň nejde, nezbláznim sa. Beriem to ako signál, že zajtra na to bude lepší čas. Radosť č. 4: spomaliť, nestresovať. Veď ani slnko nevie naraz zasvietiť na miliardu ľudí.
Ako sa motivovať k výkonu, učeniu a pod. - takých článkov tu už bolo, to do list a pod., nejdem vás tým znova zahlcovať. Skôr by som vám rada odporučila zútulniť si prostredie, kde pracujete/učíte sa. Či už obľúbeným kvetom, pomarančovou sviečkou, alebo suvenírom z dovolenky. Ja som dnes po dlhšej dobe upratovala (keby som sa nevysťahovala z internátu, asi by som sa neprinútila) a mám pocit, že nové priestorové usporiadanie sa odrazilo aj na mojom výkone. S väčšou chuťou som dopísala poslednú podkapitolu bakalárky a tešila sa z produktívneho dňa.
V istom zmysle považujem za pozitívum, že nás karanténa zastihla v jarnom období, človek môže chodiť na prechádzky, tráviť čas obklopený stromami, zvieratami a pod. Ak by sem zavítal Covid-19 počas neskorej jesene alebo zimy, zvládnutie tejto situácie by bolo nepochybne oveľa náročnejšie.
Veľkú nádej vkladám do nových dní. Prípadov ubúda, počet vyliečených stúpa. A to je dôvod na malé šampanské, nie?
Na záver článku prikladám pár knižných tipov z oblasti drámy:
Joel Pommerat: Znovuzjednotenie Kóreí
Luigi Pirandello: Henrik IV.
Henrik Ibsen: Pani z mora
Štefan Králik: Hra bez lásky
Dea Loher: Nevina
Jon Fosse: Sen o jeseni
Gianina Carbunariu: Solidarita
P. S.: V ďalšej časti tohto karanténneho cyklu vám prezradím výhody a nevýhody dištančnej výučby.
P. S.: V ďalšej časti tohto karanténneho cyklu vám prezradím výhody a nevýhody dištančnej výučby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára