 |
| foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre |
Charles Dickens patrí k najznámejším anglickým spisovateľom 19. storočia. Čitateľ sa prostredníctvom jeho románov môže nadýchnuť viktoriánskeho Anglicka. Humor a súcit patria medzi najvýraznejšie prvky jeho autorského štýlu. O úspešnosti jeho románov svedčí to, že viaceré z nich boli nielen sfilmované, ale aj upravené do javiskovej podoby.
Inscenácia Lakomstory z Londýna vznikla na motívy svetoznámeho Dickensovho
príbehu Vianočná koleda. Hoci mala v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre premiéru pred ôsmimi rokmi, pre diváka predstavuje inscenáciu, ktorá nestráca na svojej
aktuálnosti, o čom sa mohli presvedčiť aj diváci, ktorí túto hru
navštívili v nedeľu, 15. januára 2017. Prostredníctvom Lakomstory z
Londýna sa poukazuje na zlú ľudskú vlastnosť - lakomstvo. Scrooge predstavuje lakomého
a zatrpknutého človeka, ktorý precitne až vo chvíli, keď mu traja duchovia
uštedria poriadnu príučku. Príbeh teda jasne zachytáva to, ako sa zlo napokon
premení na dobro.
Scénu tvorí približne dvadsať, na sebe naukladaných veľkých škatúľ, ktoré sú na vozíkoch. Vďaka tomu (a správnemu osvetleniu) môže divák nadobudnúť pocit, že sa pozerá na temné uličky nočného Londýna. V ďalšej scéne tlačí každá z postáv vozík so škatuľami a pýta sa detských divákov na to, kde býva starý Scrooge. Škatule na vozíkoch okrem toho preberajú aj funkciu susedných domov lakomca Scroogea. A aby som nezabudla - hnedé škatule na vozíkoch tvoria aj akúsi ochrannú zónu, ktorá ukrýva dom starého Scroogea. Toto scénografické riešenie považujem za nesmierne kreatívne, pretože sa tým vyriešil plynulý prechod od jednej scény k druhej. V kombinácii so svetelným dizajnom vznikol priestor, v ktorom mohla byť hviezdnatá noc o päť sekúnd nahradená bežným dňom. Najviac ma fascinovalo to, aké zaujímavé obrazce vytváralo svetlo na vysokých policiach. Miestami som naozaj nadobúdala pocit, akoby som bola súčasťou farebnej nočnej oblohy s tisíckami hviezd (a myslím, že tento pocit som nemala len ja, ale aj všetky deti v sále).
Výtvarná zložka inscenácie mi pripomenula detskú hravosť a neobmedzené hranice fantázie. V tejto súvislosti by som rada spomenula pestrofarebné kostýmy hlavných postáv. Tak napríklad Duch budúcnosti, Pisár a Roman v jednom (Roman Valkovič) mal na sebe modrý kabát ozdobený na golieroch rôznofarebnými gombíkmi. Najväčšiu zábavu mali deti z jeho dlhej červenej čiapky. Veľmi na mňa zapôsobil aj biely klobúk Oľgy a Pisárovej ženy (Oľga Schrameková), ktorý okrem primárnej funkcie (doplnok na hlave) plnil aj ďalšiu funkciu - dopravný prostriedok pre malých cestovateľov (tri bábky v námorníckych tričkách). Mimoriadne efektné bolo aj prezliekanie postáv do úlohy duchov - dlhá biela látka spolu s bielym klobúkom predstavovala Ducha minulosti, dlhá zelená látka s otvorom pre tvár signalizovala Ducha prítomnosti, a napokon dlhá čierna látka s umelou vranou na pravom pleci predstavovala Ducha budúcnosti. Keď si ešte predstavíme hru svetiel na navodenie správnej atmosféry, dostaneme sa do akéhosi čarovného priestoru, kde začneme veriť, že všetko môže byť možné...
Ako som už vyššie spomenula, tak herci hrajú viacero postáv, čomu prispôsobujú aj svoje kostýmy. Napríklad Miloš Kusenda hrá okrem chlapca Miloša (ktorý vydáva zo seba neidentifikovateľné zvuky) aj Malého Tima a napokon Ducha prítomnosti. Každú z postáv obohacuje niečím netypickým a jedinečným. Ako Miloš, ktorý nedokáže rozprávať, divoko gestikuluje rukami, dupe nohami a pod., čiže svoje pocity vyjadruje prostredníctvom reči tela. Ako chudobný chlapec Tim, ktorého vyťahá pán Scrooge za uši, prejavuje typický detský prejav (krik) a ako Duch prítomnosti prostredníctvom točivých pohybov rúk a zmien v hlase prehovára lakomcovi Scroogeovi do duše. Ján Hrmo prechádza plynule a bez problémov od polohy autoritatívneho vedúceho Jána až k lakomcovi Scroogeovi, ktorý si na základe návštev duchov uvedomí, aký mizerný život vedie. Ján vzbudzuje u svojich kolegov autoritu, čomu zodpovedá nielen spôsob jeho rozprávania, ale aj reč tela - vystretý chrbát, pomalé kroky. Ako lakomec Scrooge je plný vnútornej zloby, ktorá sa prejaví vo chvíli, keď na ulici stretne Malého Tima, ktorého vyťahá za uši. To, že je unavený zo života, je cítiť v scéne, keď ho navštívi Duch minulosti. Nedostane strach - dostane sa len do akejsi hladiny alfa, prostredníctvom ktorej sa vráti do svojich detských čias. Lakomec definitívne precitne vo chvíli, keď mu Duch budúcnosti ukáže náhrobný kameň s jeho menom. To v ňom vyvolá takú silnú emóciu, že sa rozhodne pre zmenu. Lakomec si uvedomuje, že je zlý, a preto sa prikloní na stranu dobra. Posledný z hercov, ktorý v tejto inscenácii vystupuje, je Ivan Gontko. Predstaví sa v úlohách Ivana a Ducha minulosti. Práve jeho Duch minulosti najviac rozosmial detských divákov, pretože dlhú bielu látku si nenavliekol na seba, ale držal ju priamo pred sebou, čo vyzeralo, akoby sa vznášal nad javiskom skutočný duch.
Inscenáciu Lakomstory z Londýna odporúčam všetkým tým, ktorí majú radi nepredvídateľné situácie, fantáziu a humor. Vždy, keď odchádzam z detského predstavenia, uvedomím si, že v každom z nás sa skrýva kus dieťaťa, ktoré by sme si mali zachovať aj napriek dobe, v akej žijeme. A čo je ešte hlavnejšie - nemali by sme sa báť snívať a vnímať svet farebne.
Autor: Charles Dickens
Dramatizácia, hudba a réžia: Kamil Žiška
Dramaturgia: Veronika Gabčíková
Scéna a kostýmy: Mona Hafsal a. h.
Hrajú: Oľga Schrameková, Ivan Gontko, Ján Hrmo a. h., Roman Valkovič, Miloš Kusenda
 |
| foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre |
 |
| foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre |
 |
| foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre |
 |
| foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára