foto: Werdza photography
Divadelné teleso PRAKTIKÁBEL, ktoré tvoria študenti 3. ročníka Katedry bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave - Matej Feldbauer, Róbert Švec a Šimon Peter Králik - nezaháľajú, a po troch mesiacoch od premiéry autorskej hry U Kata rozširujú svoj repertoár o ďalší zaujímavý titul. Na rozdiel od kata, kde účinkujú všetci členovia zoskupenia, tak v najnovšej škôlkohre Fantovlas vystupuje jeden z nich - Róbert Švec. Režisérom je ďalší člen telesa, Matej Feldbauer.
Fantovlas má jednoduchý dej - hlavný predstaviteľ Franto (ktorý nevie povedať ,,r", preto sám seba nazýva Fantom) si jedného dňa musí ostrihať svoje dlhé vlasy kvôli tomu, že dostane vši. Ostrihané vlasy spláchne do záchoda, no netuší, že tým odštartuje ich nevšednú púť. Vlasy sa tak ocitajú v rôznych krajinách (napr. Taliansko) a stretávajú zaujímavých ľudí (rybár, ktorý plače kvôli pokazenej udici, maliar, ktorý sa trápi s hľadaním najlepšej perspektívy). Vlasy musia prekonať dlhú cestu a zažiť bizarné situácie, aby sa vrátili k svojmu majiteľovi Fantovi.
Čo je podstatou tzv. škôlkohier? Ako uvádza teatrologička Lenka Dzadíková, tak ,,ide o komorné, časom i priestorom neveľké inscenácie, ktoré je jednoduché priviesť do akejkoľvek škôlky a sú určené deťom už od dvoch rokov." S tým úzko súvisí aj výber priestoru, v ktorom sa Fantovlas hráva - Kulturák klub na Bazovej v Bratislave je síce rozlohou väčší, no variabilným posúvaním stoličiek a umiestnením hracieho priestoru do polovice miestnosti dokáže vytvoriť príjemnú komornú atmosféru. V súvislosti s priestorom nesmiem zabudnúť na malé, okrúhle svetielka na strope, ktoré pripomínajú hviezdnatú oblohu. Všetky tieto aspekty zohrávajú pri zoznamovaní detského diváka s predstavením dôležitú úlohu. Vzdialenosť herca a divákov prispieva k intimite a k zomknutosti, ktorá umocňuje divadelný zážitok. Divadelné teleso PRAKTIKÁBEL si uvedomuje, že treba vychovávať najmenších divákov a zvoliť pritom taký spôsob inscenovania, ktorý nebude prvoplánový. To sa realizuje v samotnej scénografii - na papierových taškách z Billy je z druhej strany namaľovaný dom, škola, tráva a slnečná obloha. Na jednej strane vidí dieťa známe prostredie, ktoré herec Róbert Švec obohacuje animovaním marionet (hlavný predstaviteľ Franta, dve uštipačné spolužiačky, Fantomas, učiteľka, maliar, rybár). V minimalistickej scénografii Fantovlasa sa naplno prejavuje kreatívna práca s objektom - hovoriace vlasy parochne, valček na maľovanie sa využíva aj ako vrtuľník, školský atlas predstavuje more, v ktorom plávajú vlasy. Mimoriadne sympatický je aj Švecov spôsob zapájania divákov do deja. Ak si s niečím nevie rady, zvraští čelo, začne sa sám seba pýtať, čo má urobiť, a v dôsledku toho sa mu podarí vystrúhať dostatočne zúfalý výraz na to, aby mu divák pomohol s riešením (napríklad na ktorú svetovú stranu majú plávať vlasy).
Škôlkohra Fantovlas ponúka Róbertovi Švecovi dostatočne veľký priestor na to, aby divákom predviedol rôzne polohy svojho hereckého prejavu. Ako rozprávač preukazuje istý odstup od rozprávaného príbehu, ktorý sa však mení vo chvíli, keď hrá a animuje postavy (maliar, rybár, Fanto, učiteľka, Fantomas atď.). Ako maliar sa neustále presúva a s pohľadom upreným do diaľky sa snaží nájsť čo najlepšiu perspektívu. Využíva aj taliansky prízvuk, prostredníctvom ktorého umocňuje komický efekt. Rovnako presvedčivý je aj v úlohe Rybára s pokazenou udicou - Švec vydáva zo seba plačlivé vzlyky a má pohľad upriamený do zeme. Naopak, prostredníctvom škrekľavého tónu poukazuje na nepríjemné spolužiačky Fantu, ktoré majú potrebu stále rýpať a vysmievať sa. Osobitú kapitolu jeho hereckého prejavu tvorí animácia parochne - Švec vyberá niekoľko prameňov, prostredníctvom ktorých poukazuje na to, že každý vlas je dôležitý. V dôsledku toho vznikajú medzi vlasmi rôzne roztržky, ktoré by bez hlasových dispozícií herca nevytvorili taký zábavný efekt. Róbert Švec je rovnako presvedčivý v úlohe vlasu, ako aj v úlohe bežného smrteľníka nakupujúceho v Bille. Vďaka jeho hravému uchopeniu postáv a predmetov nejedno divácke oko neostáva suché, ale mokré od sĺz.
Najnovší počin divadelného telesa PRAKTIKÁBEL by mal byť povinnou jazdou nielen najmenších detí, ale aj ich rodičov. Humor, ktorý sa v tejto škôlkohre využíva, je mimoriadne nákazlivý. Ak by som mala charakterizovať Fantovlasa jednou vetou, povedala by som: Niet nad vlasy, ktoré máme na hlave. (Alebo ktoré by sme chceli mať - tak ako napríklad Fantomas). Pri najbližšej návšteve kaderníctva si budem priať, aby aj moje vlasy odštartovali bizarnú púť Stredozemným morom. A ešte by som si priala, aby sa naučili telefonovať (tak ako som to videla v tejto škôlkohre). Fantovlas pobaví a diváka tak vtiahne do magického sveta hovoriacich vlasov, že ešte dlho po skončení predstavenia bude myslieť na telefonát medzi parochňou a rybárom...
foto: Werdza photography
foto: Werdza photography
foto: Werdza photography
