pani Vlasta Koubská z pražskej DAMU
Jednou z výhod štúdia na VŠMU sú návštevy zahraničných odborníkov. V piatok, 6. apríla 2018, prišla profesorka z parížskej univerzity Florence Dupont a porozprávala o svojej publikácii Aristoteles alebo upír západného divadla. Autorka v nej prináša vlastný pohľad na skutočnosti o starogréckom divadle, pričom sú výsledky výskumu skutočne zaujímavé. Napríklad prišla k poznaniu, že Aristoteles vo svojej Poetike redukuje tragédiu iba na text, pričom ignoruje samotnú performanciu. Pani Dupont v tejto súvislosti hovorila o nešťastí západného divadla, keďže Aristoteles vnímal tragédiu bez najdôležitejších zložiek, a to textu a hudby. Prednáška tejto významnej francúzskej znalkyne antiky nepochybne priniesla nové podnety do myslí študentov Divadelnej fakulty VŠMU.
Týždeň po ,,upírovi Aristotelovi" prišla do Bratislavy pani Vlasta Koubská, ktorá pôsobí na Katedre scénografie DAMU v Prahe. Na úvod menšie info - vyštudovala dejiny výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a trinásť rokov pracovala ako kurátorka scénografickej zbierky oddelenia Národného múzea v Prahe. Témou bratislavskej prednášky, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok, 12. apríla 2018, bola Česká avantgardná scénografia v inscenáciách Williama Shakespeara. Prostredníctvom ukážok najvýznamnejších českých avantgardných scénografov (A. V. Hrska, V. Hofman, F. Muzika, F. Zelenka, A. Heythum, J. Sládek, F. Tröster) a pútavého výkladu priniesla do Bratislavy svieži závan českého umenia. Vďaka pestrej ponuke scénických a kostýmových návrhov sme nasýtili svoje duše, ktorým nestačí iba meno scénografa uvedeného v bulletine tej-ktorej inscenácie. (Teraz možno nehovorím za všetkých, ale pre mňa to bola vydarená scénografická oslava.)
Pani Koubská priniesla kostýmové a scénické návrhy z rôznych inscenácií Shakespeara, ktoré sa realizovali na českých javiskách - napríklad Hamleta (Národní divadlo Praha), Búrku (Divadlo na Veveří Brno), Romea a Júliu (Moderní studio), Kupca benátskeho (Národní divadlo Praha) atď. V súvislosti s najčastejšie inscenovanou tragédiou Hamlet ma zaujali rôzne interpretácie scénografov. Tak napríklad V. Hofman pri scénografii Hamleta (Národní divadlo Praha) pracoval s asociáciou, ktorá mala tvoriť rozlet pre myšlienky diváka. Zaujalo ma, že scénograf pracoval aj s obrysmi tieňov, ktoré sa zjavovali v guľatých oknách. Čo ma pobavilo - mnohé kostýmové návrhy predstavovali svetre s motívmi jeleňov (dobre vieme, že Hamlet sa odohráva na hrade Elsinor, v chladnom Dánsku). Na druhej strane, scénograf F. Muzika po prvýkrát priniesol do scénografie objekty - bolo to niečo medzi drapériou a zhmotnenou skalou. Divák teda nevedel, či objekt predstavoval drapériu, alebo či išlo o Ducha Hamletovho otca, čo takisto mohlo podnietiť jeho predstavivosť. Nemenej zaujímavou rekvizitou boli zavesené korále, ktoré predstavovali dominantnosť kráľovnej Gertrudy. Iný aspekt do inscenačnej tradície Hamleta priniesol scénograf F. Tröster, ktorý vychádzal z idey prelomeného zadného prospektu. Týmto riešením sa mu podarilo otvoriť hornú časť scény, takže celý priestor pripomínal väčší špic. Scénické riešenie Tröstera asociovalo roklinu, ktorá odkazovala na to, že Hamlet žije na hrade, z ktorého niet úniku.
Na záver ešte pár zaujímavých scénických riešení, ktoré ma na prednáške pani Koubskej zaujali - napríklad veľká hlava (Pompejova busta), prostredníctvom ktorej chcel scénograf F. Tröster poukázať na dominanciu človeka vládnúceho nad nami. O. Mrkvička pri realizácii Romea a Júlie (Moderní studio) vytvoril kostýmy z papierových vejárov (vejár ako symbol vyššej spoločnosti, ale zároveň aj ako detskej hry), no a aby som nezabudla - schodisko, ktoré vytvoril A. V. Hrska v inscenácii Antonius a Kleopatra (Městské divadlo na Vinohradech) bolo špecifické tým, že viedlo do nekonečného priestoru, tmy...Pre všetkých milovníkov scénografie, Shakespeara a výtvarného umenia bola prednáška pani Koubskej skutočne cenným a inšpiračným príspevkom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára