piatok 13. decembra 2019

Prídeš na dramaturgické úvody k Bagarovi?

Barbora Andrešičová v predstavení Drotár, foto: Henrich Mišovič


Dramaturgické úvody priblížia divákom nielen inscenáciu, ale predovšetkým režijnú a dramaturgickú koncepciu. Nepôjde o akademickú prednášku, ale o krátke, pútavé rozprávanie o autorovi, tvorcoch a priebehu skúšok. Divákom ponúkneme zaujímavý pohľad do divadelnej tvorby, ktorý umožní hlbšie pochopenie inscenácie, a teda aj lepší divadelný zážitok. Uvedieme ich do celkového kontextu inscenácie, takže prísť do divadla o pol hodinu skôr sa im určite oplatí,“ vysvetlila lektorka dramaturgie DAB Slávka Civáňová.

Dramaturgické úvody sa budú konať v Kaviarni DAB a vstup na ne bude zdarma. Divadlo ich plánuje organizovať hlavne pri uvádzaní umelecky náročných diel. Pre divákov ich divadlo pripraví, napríklad, aj pred predstaveniami pripravovanej inscenácie Dom, ktorej premiéra je naplánovaná na 6. a 7. marca 2020.

Dramaturgické úvody pred náročnejšími inscenáciami ponúkajú mnohé európske divadlá, u nás napríklad opera a činohra Slovenského národného divadla. „Som rada, že takúto možnosť ponúkneme divákom aj v DAB v Nitre. O organizovaní dramaturgických úvodov budeme vždy vopred informovať na webovej stránke i na programových plagátoch DAB v Nitre."

štvrtok 12. decembra 2019

Keď sa šaty stávajú spúšťačom kritického myslenia

foto: ludusdivadlo.sk

Ahojte,

koncom novembra som mala možnosť navštíviť predstavenie Naše šaty (Divadlo Ludus, Bratislava). Nie je náhoda, že práve šaty sa stávajú hlavnou témou hry nemeckej autorky Kirsten Fuchs, ktorá apeluje na dôležitosť kritického myslenia (aj) v súvislosti s narastajúcim extrémizmom. Nielen hra, ale aj samotná bratislavská inscenácia ponúkajú úvahy nad súčasným stavom spoločnosti. Prečo vyprchá počiatočná eufória z krásnych šiat modrej farby? A prečo je dôležité hovoriť o tolerancii a slobode?

Viac sa dozviete v recenzii, ktorú som napísala pre Monitoring divadiel: 

foto: ludusdivadlo.sk

foto: ludusdivadlo.sk

piatok 29. novembra 2019

Moje spomienky na Moniku

foto: instagram.com - monikapotokarova


Február 2016. S kamarátkou Majkou sme išli na výlet do Bratislavy. Nie však kvôli nákupom, ale predstaveniu Nevesta hôľ v réžii Romana Poláka. Rovnomenný román som mala prečítaný, a tak som sa nevedela dočkať režijno-dramaturgickej koncepcie, scénografie a hereckých interpretácií. Monika Potokárová vtedy hrala spolu s Barborou Palčíkovou, Annou Rakovskou, Dankou Svetlíkovou a Dominikou Žiaranovou v skupine dedinských dievčat. Pripomínali mi kvety v rozpuku - mladé, nevinné, krásne a majúce celý život pred sebou. Moniku som vnímala ako divokú ružu, žijúcu vysoko v horách. Ešte teraz si spomínam na scénu, keď všetky dievčatá vyšli na javisko oblečené v telovej spodnej bielizni, kladúc horiace sviečky na vodu.  

Október 2017. So spolužiakmi sme navštívili predstavenie Sissi - Úteky Alžbety Rakúskej v réžii Eszter Novák. Sedeli sme dostatočne blízko oproti javisku, mali sme možnosť pozorovať hercov a sledovať ich výkony. Už vtedy som o Monike čítala v divadelných kritikách a bola som zvedavá na jej hereckú interpretáciu. Z mladšej generácie umeleckého súboru SND ma oslovila práve ona v role baronessy Mary Vetserovej (milenky princa Rudolfa). Zaujala ma jej rafinovaná ženskosť zmiešaná s nevinnosťou. A samozrejme, hlboký, podmanivý hlas. 

November 2018. Ibsen, zima, zvedavosť. S kamarátkou Katy sme sa vybrali do SND, aby sme si pozreli predstavenie Hedda Gablerová v réžii Romana Poláka. Moniku som mala možnosť spoznať po hereckej stránke opäť o trošku viac. Stvárnila Teu Alvstedovú, ženu, ktorá opustila svojho manžela, aby mohla robiť spolupracovníčku Eilertovi (Dano Heriban). Javiskovú postavu interpretovala s vášňou, odvahou a strachom, ktorý mal korene v prítomnosti Heddy (Táňa Pauhofová). Fascinovalo ma, ako plynulo dokázala prechádzať z polohy odhodlanej ženy k tej vystrašenej. Videla som, že chápe podtext postavy a dokáže precítiť emócie a neskĺznuť do afektu. V tom bolo jej herectvo výnimočné. Pravdivé. Ľudské. 

Máj 2019. Rivers of Babylon v réžii Diega de Brea. Monika hrala Lenku - mladé a milé dievča, do ktorého sa zamiluje grázel Rácz. Emocionálna čistota, neskazenosť, krehkosť, charizma - presne takéto slová sa mi vybavia, keď si spomeniem na Monikinu javiskovú interpretáciu. Vtedy mi nenapadlo, že ju vidím poslednýkrát...

Hoci som sa s Monikou nepoznala osobne, jej výkony v SND ma podnecovali k mnohým úvahám, súvisiacimi s medziľudskými vzťahmi. Okrem toho ma fascinovalo aj jej vyžarovanie, vďaka ktorému dokázala vdýchnuť život každej postave, ktorú stvárňovala. Keď som ju počula spievať, bola som prekvapená z toho, ako tým dokáže potešiť nielen moje uši, ale aj moju dušu. Škoda, že som tak dlho odkladala návštevu predstavenia Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu...
Keď som išla v utorok do školy, stačilo mi pozrieť sa do očí spolužiakom, a odčítala som v nich presne to, čo sa vo mne odohrávalo. Prekvapenie z jej náhleho úmrtia, bolesť z toho, že nás opustilo mladé a talentované dievča s obrovskou iskrou v oku...Monika, česť tvojej pamiatke.

  Rivers of Babylon, foto: Martin Geišberg

Hedda Gablerová, foto: Robert Tappert

Ruské denníky, foto: Robert Tappert

Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu, foto: Jozef Barinka

Vojna a mier, foto: Ľuboš Kotlár

Fyzici, foto: Radovan Dranga

Antigona, foto: Ctibor Bachratý

Jób, foto: facebook.com - DebrisCompany/physical theatre

pondelok 25. novembra 2019

,,Nitránsky" Kocúr v čižmách

foto: Henrich Mišovič

Kocúr v čižmách patrí k často uvádzaným rozprávkam na slovenských profesionálnych javiskách. V minulosti ho uviedlo napríklad Bábkové divadlo v Žiline (1969), Bábkové divadlo v Nitre (1974), Bábkové divadlo v Košiciach (1988), Bratislavské bábkové divadlo (2010), Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici (1999, 2012) a pod. Inscenačnú tradíciu rozprávky o prešibanom kocúrovi najnovšie dopĺňa Nové divadlo z Nitry, ktoré týmto titulom pokračuje v uvádzaní klasických rozprávok v nových, hravých interpretáciách (Kozliatka a vlk, Pinocchio, Cisárove nové šaty, Čarodejnice).

Kolektív Nového divadla spolu s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou a režisérom Šimonom Spišákom rozvinuli pôvodnú predlohu o dramatické napätie, vďaka čomu sa im podarilo vytvoriť kontrast medzi dobrým synom Jankom a prešibaným Kocúrom, ktorý sa vysmieva z ľudských hodnôt (česť, pravda, láska). Pôvodne nedramatickú predlohu obohatili napríklad o postavu Mačacieho diabla (Lucia Korená), ktorý kocúrovi splní sen o padaní pečených myší do úst iba za predpokladu, keď nájde dôveryhodného hlupáka, a keď sa votrie do priazne najvplyvnejšieho muža v krajine. K zvýrazneniu zvieracej pudovosti pridali inscenátori dve myšky (Lucia Korená, Miloš Kusenda), ktoré svojou prítomnosťou vyprovokujú (nie cielene) nenásytného Kocúra. K aktualizačným prvkom, ktoré humorným spôsobom rozvíjajú pôvodnú rozprávkovú predlohu, patria napríklad červené čižmy z firmy Baťa, po ktorých túži Kocúr, fiktívny futbalový tréning zajačikov v hnedom vreci, telefonát s ,,nitránskym" kocúrom Murkom, či vozenie ,,sedlákov" na tatrovke. Najvýraznejšou premenou prešla postava ústredného hrdinu, Kocúra v čižmách. V pôvodnej rozprávke je prešibaným zvieraťom, ktoré svojou ctižiadostivosťou a duchaprítomnosťou dopomôže k tomu, aby sa stal mlynár kráľom. Autorský kolektív Nového divadla zvýraznil jeho ctižiadostivosť a vytvorili z neho ironické, samoľúbe a drzé zviera, ktoré odvráva svojmu ,,pánovi" (mlynárovi) a ktoré je schopné urobiť čokoľvek pre svoj sen o pečených myšiach. Zatiaľ, čo v závere rozprávky sa kocúr stáva prvým ministrom, tak v inscenácii Nového divadla dopláca na svoj nedostatok pokory, rešpektu a neposlušnosti. Tvorcovia tak poukazujú na dôležitosť úprimnej lásky, dobra a cti, ktorá vždy zvíťazí nad zlom.

Scéna Dáše Krištofovičovej pripomína mačací dom, kde sa jeho hlavným obyvateľom a zároveň hýbateľom deja stáva Kocúr v čižmách. Na vrchnej časti domu sa odohrávajú scény s maňuškami. Prostredníctvom bábok sa zvýrazňujú dôležité situácie, ktoré majú vplyv na ďalší vývoj príbehu (spor mladých synov o dedičstvo, prechádzka kráľa s princeznou pri jazere, záchrana topiaceho sa mlynára a pod.). Bábky, ktoré navrhla Dáša Krištofovičová, majú výrazné oči a sú typickými predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy (princezná s kráľom majú zlatú korunu a šaty vo výrazných farbách, zatiaľ čo sú ,,sedláci" odetí do zemitých farebných tónov). Prostredníctvom kostýmov sú zdôraznené jednotlivé zvieracie typy, ako napríklad béžové tričko s dlhým rukávom odkazuje na myši a huňatý mačací kostým na zips Kocúra v čižmách a Mačacieho diabla. Jednoduchá, no zároveň funkčná scénografia vytvára dostatočne veľký priestor pre herecké kreácie.

Agáta Spišáková kreuje Kocúra v čižmách ako ironického, drzého, egoistického a manipulatívneho tvora, ktorý je schopný urobiť čokoľvek kvôli snu o pečených myškách. Herečka vďaka zmene hlasových polôh a ironickému podtónu vytvára mimoriadne vtipnú javiskovú postavu, ktorá si získava detské publikum. Lucia Korená opäť potvrdila všestrannosť svojich hereckých polôh - od démonicky ladeného Mačacieho obra dokáže plynulo prejsť k animácii mladej a naivnej princeznej, starostlivej mamy zajačice, konfliktných bratov, až po ,,nitránskeho" agenta, kocúra Murka. Miloš Kusenda (v hereckej alternácii s Ľubou Dušaničovou) takisto stvárňuje viacero postáv - od dobrosrdečného, úprimného a láskyplne založeného Janka, až po ustráchanú myš a ,,sedlákov" na tatrovke. Herecký kolektív Nového divadla opäť preukázal svoju všestrannosť a mimoriadnu zohratosť pri hereckých kreáciách viacerých javiskových postáv. Nebolo by to však možné bez režiséra Šimona Spišáka, ktorý s radosťou prevracia zaužívané stereotypy a prináša nový pohľad na klasické rozprávky. Kocúr v čižmách je výborným príkladom toho, ako pristúpiť k úprave nedramatického príbehu, jemne ho aktualizovať (telefonovanie kocúrov, mačací diabol, myš Etela, varenie myší na panvici, princezná s revolverom) a priniesť tak nový spôsob nazerania na tohto zvieracieho hrdinu.


Koncept: Šimon Spišák a Veronika Gabčíková
Dramaturgia: Veronika Gabčíková
Autor textu: kolektív Nového divadla
Réžia: Šimon Spišák
Scéna, kostýmy a bábky: Dáša Krištofovičová
Hudba: výber
Obsadenie: Agáta Spišáková, Lucia Korená, Miloš Kusenda / Ľuba Dušaničová
Premiéra: 23. novembra 2019 o 17.00 a 19.00 h. v Dome Matici slovenskej v Nitre

foto: Henrich Mišovič

foto: Henrich Mišovič

foto: Henrich Mišovič

foto: Henrich Mišovič

foto: facebook.com - Nové divadlo

sobota 23. novembra 2019

Tulipány sú príliš vzrušujúce

foto: dieradosveta.sk


Ahojte,

v pondelok som bola na pohybovo-vizuálnej performancii ARIEL, ktorú vytvorili študentky 4. ročníka Katedry bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave.

Recenziu si môžete prečítať tu: https://www.divadelni-noviny.cz/tulipany-su-prilis-vzrusujuce

P. S.: Fotografia Sylvie Plath nie je náhodná.:)

foto: archív Janky Bartošovej

štvrtok 31. októbra 2019

Veronika Adamková: ,,Každý deň je pre mňa plný prekvapení"

foto: archív Veroniky Adamkovej


Keď dostala päťku z hudobnej výchovy, mama ju za trest vzala na Suchoňovu Krútňavu. Odvtedy sa pre ňu stalo divadlo neoddeliteľnou súčasťou života. Veronika Adamková, pracovníčka Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla v Bratislave, v rozhovore spomína na svoje začiatky spojené so svetom látok, prezrádza, čím ju neprestáva fascinovať práca v dielňach a priblížila pracovnú atmosféru v tomto, pre mnohých z nás, tajomnom svete. 

Pôsobíte v Umelecko-dekoračných dielňach Slovenského národného divadla. Ako ste sa dostali do sveta látok, strihov a farieb?
Do sveta látok som sa narodila. Mama bola amatérska krajčírka, moja omama ma naučila háčkovať a štrikovať určite skôr, ako som vedela písať a čítať. Bábiky nutne potrebovali princeznovské šaty...Za minulého režimu nebol veľký výber v odevoch, a ak ste mali ešte aj nekonfekčnú postavu, pri šití bolo treba porozmýšľať nad strihom a farbou materiálu, ako aj zamaskovať nedokonalosti postavy. Divadlo začalo byť pre mňa neodolateľným v deň, keď ma moja mama vzala za trest do opery na Krútňavu. Dostala som totiž päťku na hudobnej výchove zo Suchoňa. Až po rokoch sa mi priznala, že trest to bol hlavne pre ňu, lebo toto dielo nepatrilo k jej obľúbeným. Odvtedy som presedela v divadle takmer každý víkend. No a exkurzia v siedmom ročníku základnej školy do divadelných dielní rozhodla o celom mojom profesijnom živote.

Tohtoročná divadelná sezóna je pre vás výnimočná, keďže oslavujete 35 rokov pôsobenia v tejto umeleckej inštitúcii. Existuje niečo, čo vás neprestáva po toľkých rokoch prekvapovať?
Každý deň, aj po tých tridsiatich piatich rokoch práce, je pre mňa rovnako nový, plný prekvapení, prináša nové výzvy, a keď už žiadne iné, tak aspoň čo najlepšie zvládnuť všetky úlohy v danom čase a priestore. A ten čas, vzhľadom na množstvo inscenácií, je čím ďalej, tým kratší.

Mohli by ste nám priblížiť, ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Ráno začínam pracovným výkazom za minulý deň. Nasleduje pracovná porada v rámci celej kostýmovej výroby, ktorá je dosť podstatná, lebo sa na nej stretnú pracovníci všetkých zložiek kostýmovej výroby. Sme informovaní o prevádzkových záležitostiach, sledujeme rozpracovanie inscenácií. No a zvyšok dňa závisí práve od tej rozpracovanosti. Ak máme odovzdávanie výtvarných návrhov novej inscenácie, je to následný rozpočet na materiál a výrobné hodiny. Ak je obdobie po premiére, sú to kalkulačné listy každej jednej odevnej súčiastky. V medziobdobí je to už samotná realizácia výtvarných návrhov, objednávanie materiálov a všetka práca, ktorá s tým súvisí .

Už niekoľko rokov ste súčasťou tvorivých dielní počas Dňa otvorených dverí SND. Čo môžu návštevníci vidieť, resp. vyrobiť?
Na tvorivých dielňach chceme priblížiť návštevníkom charakter našej práce. Vidia materiály, z ktorých sú šité kostýmy aj vyrábané dekorácie. Vidia prostredie, kde to všetko vzniká. Môžu si vyskúšať maľbu na textil, pomaľujú si buď tričko, tašku...pošťastí sa, že aj sami seba...snáď nám to mamy odpustia...Dievčence si ozdobia sukničky, vyrobia ozdobné čelenky a veľakrát nás prekvapia úžasnou fantáziou, s akou pristupujú k práci. A je milé vidieť z roka na rok rastúci záujem o naše tvorivé dielne.

Čo považujete za najväčší prínos práce v umeleckých dielňach?
Umelecko-dekoračné dielne sú jedinečné množstvom profesií „pod jednou strechou“, ktoré vedia zabezpečiť kompletnú výrobu inscenácie. A to nielen remeselníkov, ale aj administratívnych pracovníkov.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa inšpirácie pri práci!

P.S.: O mojich dojmoch z návštevy Umelecko-dekoračných dielní si môžete prečítať na týchto linkoch: http://divadlo-ocami-mirky.blogspot.com/2018/09/vitajte-vo-svete-latok-strihov-farieb.html 

foto: archív Veroniky Adamkovej

foto: archív Veroniky Adamkovej

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

foto: autorka článku

utorok 29. októbra 2019

Tri B: Ballek, Bakchantky, Boj

foto: Ctibor Bachratý

Režisér Rastislav Ballek má špecifický rukopis, ktorý spočíva v prelínaní rôznych vizuálnych a metaforických významov. Okrem toho patrí k tej skupine tvorcov, ktorí sa neboja siahnuť aj po témach a osobnostiach z dávnej minulosti. V sezóne 2018/2019 opäť potvrdil, že v historickej látke je možné nájsť paralely so súčasnosťou. Dôkazom toho sú Bakchantky Slovenského národného divadla, ktoré sú z viacerých hľadísk pozoruhodnou inscenáciou. 
Špeciálne pre účely bratislavskej inscenácie vznikol prvý slovenský preklad tejto gréckej tragédie od Euripida. Preklad Petra Lomnického umocňuje základnú otázku hry: vieme usporiadať chod spoločnosti? A ak áno, akým spôsobom? Režisér nedáva prostredníctvom inscenácie odpoveď na otázku a poskytuje tak divákovi slobodu. Zaujme tiež spôsob, akým režisér nazerá na problematiku tela. S tým súvisí typický sprievod z histórie, ktorý reprezentujú Dominika Kavaschová, Michal KinikMichal Noga. Sprievod je výrazne štylizovaný (Kinik ako leopard napodobňuje pohyby mačkovitej šelmy, Michal Noga vďaka nízkemu vzrastu stvárňuje škriatka, zatiaľ čo Dominika Kavaschová v kostýme opulentnej ženy s roztečeným make-upom zastupuje bakchantky) – a umocňuje napätie medzi Pentheom (Milan Ondrík) a Dionýzom (Daniel Fischer). 
Každý z hercov vnáša do inscenácie iný typ energie – expresívne herectvo Milana Ondríka tvorí kontrast s chladným a pokojným uvažovaním Daniela Fischera, zatiaľ čo Dominika Kavaschová je v stave šialenstva kvôli divokým bakchickým orgiám. Atmosféra hrôzy, šialenstva a strachu je vytváraná paralelnými akciami na scéne. Ballekove Bakchantky v sebe nesú politický a filozofický rozmer: stávame sa svedkami boja o moc, zároveň môžeme uvažovať nad spôsobom vedenia ľudskej spoločnosti. V kombinácii s výraznou výtvarnou zložkou vzniká inscenácia, ktorá si rozhodne zasluhuje pozornosť. 

Preklad: Peter Lomnický
Réžia: Rastislav Ballek
Dramaturgia: Miro Dacho
Scéna a objekty: Ivan Martinka, Markéta Plachá
Kostýmy: Katarína Holková
Hudba: Marián Lejava
Pohybová spolupráca: Petra Fornayová

 foto: Ctibor Bachratý

foto: Ctibor Bachratý

foto: Ctibor Bachratý

foto: Ctibor Bachratý

foto: Ctibor Bachratý

Reflexia Divadelnej Nitry 2019

Príbehy stien, foto: Ctibor Bachratý


Ahojte!

Rada by som sa s Vami podelila o reflexiu tohtoročnej Divadelnej Nitry, ktorú som napísala pre Divadelní noviny: https://www.divadelni-noviny.cz/zivot-nestaci-rekl-motyl?

Prajem príjemné čítanie. :)

nedeľa 27. októbra 2019

V Divadle Drak majú laureáta!

Bílý tesák, foto: archív Divadla Drak


5. októbra 2019 sa v historickej budove Národného divadla v Prahe uskutočnilo slávnostné vyhlásenie 26. ročníku Ceny Thálie. Herecká asociácia, ktorá tieto ceny udeľuje už od roku 1993, si v tomto ročníku stanovila za cieľ prezentovať, popularizovať a odmeňovať divadelných umelcov za mimoriadne javiskové výkony a súčasne tým aj zvýšiť spoločenskú prestíž českého divadla.

Jednou z noviniek tohtoročných cien bolo udelenie ceny v kategórii alternatívne a bábkové divadlo. Historicky prvým laureátom tejto kategórie sa stal člen súboru Divadla Drak Milan Hajn za rolu Bieleho tesáka v rovnomennej inscenácii na motívy knihy od Jacka Londona. Podľa vyjadrenia odbornej poroty podáva Milan Hajn ,,naprosto výjimečný a komplexní herecký výkon, který v sobě spojuje jevištní práci s moderní záznamovou technikou (využití live cinema) a zároveň velmi osobní herecký projev v ich formě. Jeho sostředené herectví plasticky zachycuje postupnou domestikaci divokého zvířete, aniž by to na diváka působilo nevhodně neřkuli trapně."

Milan Hajn, rodák z Hradca Králové, vyštudoval herectvo na Katedre alternatívneho a bábkového divadla Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Po absolvovaní štúdia v roku 2010 sa stal členom hereckého súboru Divadla Alfa Plzeň. Od roku 2016 pôsobí v Divadle Drak.

lauretát Milan, foto: draktheatre.cz


Bílý tesák, foto: draktheatre.cz

Bílý tesák, foto: draktheatre.cz

nedeľa 6. októbra 2019

Ako bolo na rezidencii mladých kritikov?

Sternenhoch, Opera Národného divadla Praha - Nová scéna, foto: Ctibor Bachratý


Leto 2019. Pozerám novú webovú stránku Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra a všimnem si výzvu určenú pre kritikov do 35 rokov. Týka sa rezidenčného pobytu V4 Theatre Criticis Residency s nemeckým lektorom Stefanom Tiggesom. S malou dušičkou posielam svoj životopis a motivačný list v anglickom jazyku. Na začiatku septembra mi príde e-mail od koordinátora projektu, Jána Balaja, v ktorom mi oznamuje, že som bola vybraná. Pocity? Radosť premiešaná s nervozitou. Keď sa v predvečer prvého festivalového dňa balím do cestovnej tašky, myslím na začiatky spojené s týmto festivalom - dvojročné dobrovoľníctvo v tlačovom centre, založenie blogu, štúdium na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave...Neverím na náhody, a keď som sa v roku 2016 prvýkrát prihlasovala ako dobrovoľníčka na Divadelnú Nitru, nemohla som tušiť, kam ma osud o pár rokov zaveje. A že ten vietor bude prudko divadelný - to mi ani nenapadlo. A že sa stanem súčasťou vybraných kritikov z krajín strednej a východnej Európy, ktorí budú rozvíjať reflexiu o divadle? Tento vlak, pre mňa taký nedosiahnuteľný, sa stal realitou a aktívne som v ňom ,,jazdila" od 27. septembra do 2. októbra 2019.

Predtým, ako vám opíšem priebeh seminára, by som vám rada priblížila platformu V4 Theatre Critics Residency. Vznikla v roku 2015 z iniciatívy Asociácie Divadelná Nitra v spolupráci s partnermi zo zúčastnených krajín: Institut umění - Divadelní ústav Praha (Česká republika), Divadelný ústav Zbygniewa Raszewského (Poľsko), Trafó - Dom súčasného umenia (Maďarsko), Divadelný ústav Bratislava (Slovensko), Východoeurópska platforma scénických umení (Poľsko), Centrum výtvarných a scénických umení ,,ART Corporation" (Bielorusko), Centrum kultúrnych projektov Azart (Moldavsko) a Divadelná únia Ruskej federácie (Rusko). Na základe výpočtu týchto kultúrnych inštitúcií ste si mohli všimnúť, že tvorivej rezidencie sa zúčastňujú kritici z krajín strednej a východnej Európy. Medzi hlavné ciele tvorivej platformy patrí rozvíjanie kritickej reflexie divadla, sledovanie nových tendencií súčasnej tvorby v oblasti scénického umenia a oboznámenie sa s analytickými prístupmi. Počas tohtoročnej Divadelnej Nitry sa ,,véštvorky" zúčastnilo 18 kritikov z 11 krajín: Slovensko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Arménsko a Srbsko.

Ako prebiehali semináre? Počas festivalu sme sa stretávali v konferenčnej miestnosti Hotela Atrium, kde sme od 9.00 do 10.30 analyzovali videné predstavenia. Zaoberali sme sa tým, akú podobu slobody reprezentovalo konkrétne predstavenie (Podoby slobody/Faces of freedom bola téma 28. ročníka Divadelnej Nitry), akým spôsobom možno nahradiť klasickú divadelnú formu, estetickou metodológiou podôb politického divadla súčasnosti, rozdielmi medzi realitou a fikciou na scéne, spojením medzi hercom, divákom a performerom, vzťahmi medzi hercami na scéne a pod. Keďže som reprezentovala Slovensko spolu s Petrou Babulícovou, mali sme úvodný vstup ku každej inscenácii zo slovenského festivalového programu - svojich kolegov sme uviedli do kontextu, načrtli im inscenačnú tradíciu a priblížili poetiku vybraných režisérov. Následne sme sa presunuli do Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde od 10.30 do 12.30 prebiehali tzv. Artist talk (Raňajky s tvorcami). Túto časť programu som mala najradšej, pretože som sa dozvedela veľa podnetných informácií zo zákulisia tvorby inscenácií. Potom sme išli na obed do festivalového stanu, kde sa o nás postarali Páni Baklažáni (vegánska reštaurácia v Nitre, v ktorej si môžete oblizovať prsty do zbláznenia). Po doplnení tukových zásob nasledovalo voľno, ktoré sme využili na regeneráciu mysle (rozumej opaľovanie v kabáte na lavičke) a prechádzku na čerstvom vzduchu (neodradil nás ani dážď). Poobede nás potom čakali festivalové predstavenia, ktoré trvali do 22.00. Ako vyzeral môj deň v sobotu, 28. septembra 2019?

9.00 - 10.30: Analýza otváracieho predstavenia Sternenhoch
10.30 - 12.30: Artist talk 
12.30 - 13.30: Obed
16.00 - 17.00: Príbehy stien (predstavenie)
18.00 - 19.35: Svätá Špageta (predstavenie)
20.30 - 21.55: Biblia (predstavenie)

Ak si tento program vynásobíte číslom šesť (pretože toľko dní trval festival), neprekvapí vás, do akých rozmerov narástli moje kruhy pod očami. Ani to ma však neodradilo od analýz, raňajok s tvorcami a predovšetkým festivalových predstavení. 

Na záver ešte pár viet, bez ktorých by som nemohla publikovať svoje dojmy z ,,véštvorky". Náš lektor Stefan Tigges z Nemecka, divadelný teoretik špecializujúci sa na súčasné divadlo, činohru a performance art, bol počas celého trvania festivalu otvorený, vtipný a plný energie. Hoci sme mali niekedy rozdielne názory týkajúce sa formy a obsahu videných predstavení, všetkých si  nás ochotne vypočul bez toho, aby presadzoval svoju vôľu. V pondelok, 1. 10. 2019, sme mali prednášku s nemeckým teatrológom Thomasom Irmerom. Analyzovali sme text a inscenáciu ruského divadla tetr.doc pod názvom Človek z Podoľska (mentálne vs. fyzické násilie, estetika realizmu, absurdita konania, úloha postáv v texte a pod.). Posledný deň festivalu sme mali stretnutie s kurátorkou slovenskej časti festivalového programu, režisérkou Júliou Rázusovou, ktorá nám ochotne priblížila proces výberu inscenácií. 

Ak prepojím tému festivalu s touto kritickou rezidenciou, napadnú mi tieto spojenia: sloboda kritického myslenia, sloboda žánru, sloboda zaplnenia vlastných myšlienok na papier. Chcela by som sa touto cestou poďakovať Asociácii Divadelná Nitra za možnosť zúčastniť sa tejto tvorivej rezidencie a prepojiť tak teóriu (analýzu predstavení) s praxou (videné predstavenia). Ak ste divadelník, ktorý túži po nových poznatkoch a diskusiách, vďaka ktorým si rozšíri obzory, neváhajte a prihláste sa budúci rok. Veď rozvíjania kritickej reflexie nikdy nie je dosť. :)

Príbehy stien, Bratislavské bábkové divadlo, foto: Ctibor Bachratý

Hlbiny, Wariot Ideal Praha, foto: Ctibor Bachratý

Bakchantky, Slovenské národné divadlo Bratislava, foto: Ctibor Bachratý

Bakchantky, Slovenské národné divadlo Bratislava, foto: Ctibor Bachratý

Hlava XXII, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, foto: Ctibor Bachratý

Svätá Špageta, Komuna Varšava, Bakchantky, foto: Ctibor Bachratý

Bez adresy - hra na tuláka, Stereo Akt Budapešť,  foto: Ctibor Bachratý

Moral Insanity, Prešovské národné divadlo, foto: Ctibor Bachratý

Druhý pokus o telovýchovu, Hauptaktion Mníchov, foto: Ctibor Bachratý

Človek z Podoľska, teatr. doc Moskva, foto: Ctibor Bachratý

Biblia, Divadlo Aréna Bratislava, foto: Ctibor Bachratý

eu.genus, Med a Prach Slovensko, foto: Ctibor Bachratý