Brno, to nie sú len skvelé jablká na Zelnom trhu a čarovné úzky uličky plné kaviarní, ale aj divadelné budovy. Brno, to je divadelné mesto, a preto by bolo hriechom nenavštíviť aspoň jedno predstavenie. (Alebo každý deň jedno, aby sa nepovedalo. Pokiaľ ste členom/členkou festivalovej redakcie medzinárodného študentského festivalu SETKÁNÍ/ENCOUNTER BRNO 2018 tak, ako napríklad ja, divadlo sa stane vašou prvou a zároveň poslednou myšlienkou dňa.) V rámci rozširovania umeleckých obzorov som dnes, v piatok doobeda, navštívila Redutu - jedno z hracích miest Národního divadla v Brne. Do tejto najstaršej divadelnej budovy v strednej Európe som si prišla pozrieť reprízu Pohádky o nevyřáděném dědečkovi.
Asi by málokomu napadlo, že jedným zo spoločných menovateľov názvu recenzie (guľovačka, plávajúce rezne, vesmír) by mohli byť dedkovia, ktorí spomínajú na zážitky z mladosti a na nesplnené sny. Knižnú predlohu Aleny Kastnerovej pod rovnomenným názvom upravil do dramatickej podoby Jiří Jelínek, ktorý sa podpísal aj pod samotnú réžiu. Práve Jiří Jelínek bol hlavným dôvodom, kvôli ktorému som chcela vidieť túto inscenáciu. Slovenskému, hlavne nitrianskemu divákovi, bude meno tohto režiséra známe predovšetkým zo Starého divadla Karola Spišáka v Nitre - v sezóne 2016/2017 režíroval dva úspešné tituly - Môj malý princ a Hop. Okrem titulov, ktoré Jiří Jelínek vytvoril pre nitrianske bábkové divadlo, sa divák mohol detailnejšie zoznámiť s jeho poetikou aj prostredníctvom predstavenia Cirkus Unikum, s ktorým Divadlo Polárka hosťovalo v rámci minuloročného festivalu Stretnutie/Setkání/Spotkanie/Tálalkozás v Nitre.
Na základe videných predstavení vnímam poetiku Jiřího Jelínku ako hravú, veselú, farebnú, sršiacu nápadmi. Pre jeho réžie je typický aj doslovný humor, ktorý nadobúda v mizanscénach vtipný kontext - napríklad v Pohádke o nevyřáděném dědečkovi je to táto hláška: ,,Máš štěstí, že si na teba nezasedla učitelka z dějepisu. Tá má sto kilo." Takéto a podobné výroky fungujú na detského diváka, keďže práve doslovnosť má na nich najväčší účinok. Okrem doslovnosti sa však režisérovi Jelínkovi darí rozvíjať tiež detskú predstavivosť. V Pohádke sa na scéne objavujú rôznofarebné, zlepené igelitové tašky, ktoré v inscenácii predstavujú nielen smetisko, ale aj oceán, či telo bábky, ktorá má hlavu vytvorenú zo stlačených plastových fliaš. Iný príklad - jeden z hercov je prikrytý bielou perinou, leží na zemi, pričom má nohy vyložené na skrinke. Vytvára tak strmý svah pokrytý snehom, na ktorom sa hore-dole sánkujú bábky.
Raz sa pozeráme na sánkovačku, potom sa stávame pozorovateľmi smetiska, aby sme o pár minút zmenou osvetlenia (modrá) plávali v oceáne. Rýchlo sa striedajúce režijné nápady pritom nepôsobia chaotickým dojmom - vďaka nim sa darí udržať divácku pozornosť, dokonca samotné deti aktívne participujú na rozprávke, čo sa najvýraznejšie prejavuje v guľovačke medzi nimi a hercami (gule sú vytvorené z papiera). Neodmysliteľnou súčasťou réžií Jiřího Jelínku sú tiež piesňové vložky. V Pohádke o nevyřáděném dědečkovi dotvárajú atmosféru a zároveň búrajú mýty o dedkoch, ktorí by mali viesť monotónny život na dedine. Na druhej strane režisér výberom tejto inscenácie poukazuje tiež na to, že dedkovia mali v mladosti tiež svoje sny a túžby - jeden sa túžil stať astronautom, ďalší úspešným boxerom...A je tu aj dedko, ktorý chcel v minulosti zachrániť kaprov.
Ak ste si niekedy mysleli, že rezne nemôžu plniť funkciu gitár, ste na omyle. Stačí vstúpiť do sveta Jiřího Jelínku a nechať sa viesť čarovnými chodníčkami, v ktorom aj kocúr môže byť kráľom smetiska. Jiří Jelínek vytvára svet, v ktorom môže byť každý tým, čím chce byť. A čo je rovnako dôležité - poukazuje aj na detskú vnímavosť. Pod všetkou tou farebnosťou, hudobnosťou a hravosťou sa skrýva vzácne posolstvo: Buďme samy sebou bez ohľadu na to, čo si o nás myslí naše okolie. Jiří Jelínek je pre mňa osobne jeden z výnimočných režisérov, ktorí v každej inscenácii prichádza s novými režijnými nápadmi a čo je ešte vzácnejšie, vždy dokáže prekvapiť.
P.S.: A teraz úprimne - koľkí z vás ste chceli zachrániť vianočných kaprov?
foto: Národní divadlo Brno
foto: Národní divadlo Brno
foto: Národní divadlo Brno
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára