Básne o bábkach

fotka: facebook.com - Muzeum loutkářských kultur v Chrudimi

Ahojte,

v tomto príspevku by som sa s Vami chcela podeliť o štyri básne. Pri písaní ma inšpirovalo bábkové divadlo, obzvlášť marionety, ktoré patria k mojim najobľúbenejším bábkam, ďalej schopnosť oživenia mŕtvych materiálov, nedosiahnuteľnosť túžob a pod. Básne sú kombináciou živého a neživého, v ktorom aj ten najmenší kus dreva má právo na pozornosť. Možno to pnutie medzi dvoma pólmi spôsobuje iskrenie, ktoré však nemá dlhú trvácnosť. Ide o prchavé okamihy, záblesky, ktoré síce poukazujú na pominuteľnosť sveta, no zároveň dávajú dôraz na každú sekundu života. Zaujíma ma, ako sa cítia materiály, o čom snívajú marionety v skladoch, čo robia šaty zavesené v šatníku, keď nie som doma...Zároveň sa zamýšľam aj nad tým, do akej miery sme manipulovaní v bežnom živote - využitie marionet v mojej básnickej tvorbe poukazuje aj na akúsi (ne)schopnosť zobrať iniciatívu do vlastných rúk.

Tento príspevok mal pôvodne dva riadky a ja zisťujem, že som sa pustila do interpretovania vlastných básní. Preto je najvyšší čas skončiť. Nechcem vás presviedčať o mojich autorských zámeroch. Chcem, aby za mňa vypovedala moja tvorba a aby ste mali slobodu vlastnej interpretácie. A na záver ešte jedna veta: básne boli publikované v dvoch literárnych magazínoch: v Glosolálii (4/2018) a v Dotykoch (6/2018).