Čítame s Mirkou: Tá silnejšia (August Strindberg)

Strindbergov portrét, ktorý namaľoval Richard Bergh, foto: en.wikipedia.org

Švédsky dramatik Johan August Strindberg napísal hru Tá silnejšia pre zájazdové divadlo, keďže bolo ťažké presadiť Slečnu Júliu a Veriteľov v existujúcich divadlách. V tomto období prichádza Théâtre Libre v Paríži s novinkou, ktorá zapadla do Strindberovej koncepcie krátkych hier: tzv. quarts d´heure – štvrťhodinovky. Tú silnejšiu napísal v decembri 1888, o čom vypovedá samotný čas: odohráva sa v jedno popoludnie počas Štedrého dňa. Osoby vystupujúce v tomto dramatickom texte sú ženského pohlavia – Pani X (vydatá herečka), Pani Y (nevydatá herečka) a Čašníčka.  Hru by sme mohli vnímať aj ako monológ Pani X, ktorá nahlas uvažuje a zamýšľa sa nad neúspechom Pani Y v súkromnom a profesionálnom živote. Dokonca vysloví podozrenie vzťahujúce sa k pomeru medzi ňou a jej manželom. Takýmto spôsobom buduje dramatik napätie, chvíle ľútosti strieda nevraživosťou, ktorá vyústi až do ponižovania: „Nikdy sis nedokázala udržet ničí lásku, i s těmi svými tulipány a vášněmi – to já ano“ (Strindberg, 2000, s. 186). 

Hlavnou témou Strindbergových hier je súboj pohlaví, ktorý sa realizuje aj v tejto hre. Na rozdiel od iných textov, kde sa postavy dostávajú do ostrých slovných konfrontácií, tak Tú silnejšiu buduje dramatik na princípe slovného a neverbálneho konania. Strindberg zaujímavým spôsobom realizuje konfrontáciu medzi týmito dvoma postavami: zatiaľ, čo Pani X útočí slovne, Pani Y svoj prejav stavia na výrazových prostriedkoch, t. j. hlasnom smiechu, opovržlivom pohľade, zľaknutí a pod. V dôsledku toho vzniká niekoľko podnetných úvah: Môžeme tvrdiť, že Pani X je tou silnejšou? Nie je silnejšou mlčiaca žena, ktorá znáša všetky urážky a ľútosť? Pani X prechádza rôznymi emočnými fázami, tak ako aj Pani Y, len s tým rozdielom, že nevydatá herečka  všetko prežíva vo svojom vnútri. Interpretovať túto ženskú postavu je zaujímavé, pretože čitateľ môže skúmať, čo vedie Pani Y k ,,tichému útoku“, prečo zvolila mlčanie pred slovným konaním. Na druhej strane, aj dramatická postavy Pani X poskytuje priestor k zamysleniu, keďže jej monológ môžeme vnímať aj ako hlasné presvedčenie a akési uisťovanie pred pochybnosťami a myšlienkami, ktoré ju zožierajú. Tak teda, ktorá je tá silnejšia? Na túto otázku Strindberg neponúka jednoznačnú odpoveď, interpretácií je viacero a záleží predovšetkým od samotného čitateľa, ktorej pridelí „víťazstvo“. Dramatický text v rozsahu štyroch strán je interesantným príspevkom k téme súboju pohlaví. Ak ste čítali od Strindberga iné hry, v ktorých pracuje s výraznou expresívnosťou, ostrými zrážkami mužsko-ženských charakterov, potom vás Tá silnejšia prekvapí pôsobivým napätím medzi zamlčaným a vypovedaným.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

STRINDBERG, A. Hry I. Praha: Divadelní ústav, 2000, s. 755. ISBN 80-7008-103-1.