Fantovlas, foto: Werdza photography
Mirka: Dnes sme si pozreli videozáznam inscenácie Fantovlas divadelného telesa Praktikábel. Je to v poradí druhý autorský projekt tohto divadelného zoskupenia. Peti, aké sú tvoje prvé dojmy?
Petra: Inscenácia je vtipná, zabaví dospelých aj deti. Tvorcovia využívajú množstvo popkultúrnych prvkov a zdrojom humoru sú slangové výrazy a trnavský prízvuk.
Mirka: Humor je signifikantný prvok tohto divadelného zoskupenia, ktoré pracuje výlučne autorskou metódou. Už samotná fabula Fantovlasa vyvoláva úsmev - hlavný predstaviteľ Franto, ktorý nevie povedať "r", si musí ostrihať svoje vlasy kvôli neočakávanej návšteve, ktorú reprezentujú vši. Hoci ostrihané vlasy skončia v záchode, tým sa začína ich dobrodružné putovanie. Ako na teba zapôsobil tento motív v javiskovej realizácii?
Petra: Hoci formálne ide v podstate o klasickú "putovačku", hlavnou postavou tu nie je odvážny hrdina, ale vlasy. Je to humorný a zároveň originálny prvok od tvorcov. Ty tvorbu Praktikábla sleduješ dlhšie. Je Fantovlas v rámci ich repertoáru niečím iný?
Mirka: Zatiaľ, čo U Kata je postmodernou inscenáciou, ktorá využíva prvky činoherného divadla a divadla objektu, tak Fantovlas má chronologickú štruktúru a ako som spomenula, výrazným je tu motív putovania. "Kat" poukazuje na problematiku ľudí z okraja spoločnosti (hluchý, slepý, nemý), no výsledný dojem nepôsobí skľučujúcim dojmom, práve naopak, a to vďaka špecifickému autorskému humoru. Zatiaľ, čo v "Katovi" účinkujú traja herci, tak Fantovlas je postavený na hereckom výkone Róberta Šveca. Spomenula si trnavské nárečie. Keďže Robo pochádza z tohto kúta Slovenska, režisér Matej Feldbauer tento aspekt využíva v inscenáciách. Rozdiel medzi oboma autorskými inscenáciami spočíva aj v tom, že Fantovlas je škôlkohra, čo so sebou prináša niekoľko zákonitostí. Jedna z nich je napr. prenosná scénografia. Už keď som ju spomenula, čím ťa zaujala?
Petra: Scénografické riešenie v podobe otvorenej nákupnej tašky ma pobavilo a zároveň bolo funkčné, inscenácii dodávalo osobitý ráz. Akoby príbeh Fantovlasa rozprával pouličný tulák. Takisto oceňujem atlas použitý ako pozadie počas putovania vlasov po svete.
Mirka: Bez vlasov by tento príspevok nemohol byť! Môžeme povedať, že ide až o akčnú scénografiu, nie? :D
Petra: V podstate áno. :D Vlasy a ich umiestnenie, tak ako herci v činohre, dávajú priestoru význam. Mimoriadne vtipná postavička bola aj učiteľka a scéna, kde tancuje s Fantovlasom kazačok (poznámka: ruský, resp. kozácky ľudový tanec).
Mirka: Mojou najobľúbenejšou scénou bola hádka vlasov. Róbert Švec ju realizoval rozdeľovaním prameňov a vďaka práci práci s hlasom vytvoril napätú atmosféru.
Petra: Súhlasím, že ide o mimoriadny vzácny okamih, keď sa v jednej postave medzi sebou háda viacero osôb, a nie je to prejav ťažkej psychickej choroby, ale vydarený vtip.
Mirka: To by nebolo možné bez hereckého výkonu Roba Šveca, ktorého tu už dlho skloňujeme, ale až teraz nadišla jeho chvíľa. Obdivujem ľahkosť, s ktorou striedal polohy herectva - či už ako utrápený maliar, ktorý hľadá vhodnú perspektívu, alebo ako rybár plačúci kvôli pokazenej udici. Taktiež musím vyzdvihnúť jeho animáciu s marionetami a objektmi, je veľmi precízny a vo svojom prejave nesmierne prirodzený. Roba som síce videla iba v niekoľkých inscenáciách, no má, dovolím si tvrdiť, vzácny dar - dokáže udržať divácku pozornosť, pracovať s jeho energiou, čo nie je bežným javom.
Petra: Taktiež jeho komunikácia s publikom je prirodzená. Z rovnováhy ho nevyvedie ani to, keď od divákov nedostane očakávanú odpoveď. Inscenácia Fantovlasa je vtipným putovaním nielen o putovaní vlasov, ale aj o mnohých absurditách postsocialistického vývoja na Slovensku, ako napríklad angličtinárka s ruským prízvukom, nosenie vecí v igelitových taškách a pod.
Fantovlas, foto: Werdza photography
Fantovlas, foto: Werdza photography
Réžia: Matej Feldbauer
Bábky: Michaela Urbanová
Grafický dizajn Miriam Horňáková
Obsadenie: Róbert Švec
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára