Fotografia, na ktorej ma vidíte, vznikla počas literárneho sústredenia Medziriadky, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 21. - 27. 8. 2020 na Duchonke. Dostalo sa naň 50 nádejných autorov a autoriek zo Slovenska, ktorí/ktoré uspeli v súťaži Medziriadky. Počas šiestich dní sme absolvovali rozbory našich textov s porotou, zúčastnili sa workshopov tvorivého písania, besied s autormi, navštívili divadelné predstavenie, opekali si vegánske špekačky, zatancovali si na diskotéke a pod. Cieľom tohto príspevku nie je opísať vám moje pohybové zručnosti, ale podeliť sa s vami o dojmy z dramatických workshopov, nakoľko sme na divadelnom blogu a príspevok venovaný autorskej dramatickej tvorbe tu počas štyroch rokov existencie ešte nebol zaznamenaný.
Prvý workshop pod názvom Úvod do drámy som absolvovala so spisovateľom a dramaturgom Slovenského národného divadla - Danielom Majlingom. Cieľom workshopu bolo vytvoriť takú situáciu, na základe ktorej by divák pochopil, že hrdina je v neriešiteľnej situácii. Stála pred nami neľahká úloha - museli sme vytvoriť z napínavej situácie dramatickú. To, čo sa v akčných filmoch bežne praktikuje, t. j. naháňačky, rýchle autá, strieľačky a pod. v tomto zadaní nemalo svoje opodstatnenie. Muselo sa ísť viac do hĺbky, do psychológie konkrétnej postavy, berúc na zreteľ aj diváka, aby to bolo preňho logické a pochopiteľné. Nebolo to ľahké zadanie, ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že sme na to mali vymedzený čas (každý workshop mal síce dve hodiny, no odrátajte z neho úvodný vstup a čas venovaný záverečnej diskusii). Podľa mňa v tomto type cvičenia nešlo ani tak o výsledok, ale o proces, ktorý viedol hrdinu k pokušeniu urobiť niečo, čo nie je morálne, ale tým pádom dramatické.
Druhý workshop sa líšil od toho prvého nielen tým, že bol dvojdňový. Lektor Miro Dacho - dramatik, dramaturg a pedagóg DF VŠMU v Bratislave nás zasvätil do tajov písania monológu. Jeho Divadelný workshop mal zaujímavý úvod, v rámci ktorého charakterizoval monológ, jeho typy, pričom nechýbalo niekoľko ukážok. Počas prvého dňa sme vytvorili základnú situáciu, ktorú každý z nás prečítal, a na základe spätnej väzby sme mohli pracovať na zlepšení textu. Ja som písala monológ o kaprovi počas Štedrého dňa. Ešte aj teraz po mesiaci si vybavujem slová Mira Dacha na margo môjho rybacieho hrdinu: ,,Musíme si definovať mentálnu výbavu kapra."
Workshopy dramatického písania mali pre mňa prínos najmä v spôsobe výstavby textu - predsa len, je to iné, ako keď píšete báseň, alebo poviedku. Počas písania dramatického textu musíte brať do úvahy aj diváka, a vymodelovať takú situáciu, aby bola hodnoverná, si vyžaduje minimálne päť pier a uvedomenie si dôležitosti spätnej väzby, ktorá je v takejto fáze (rozumej začínajúca autorka) veľmi dôležitá.
Nedávno som písala poviedku, v ktorej som porušila základný model výstavby textu (t. j. absencia času, deja a pod.) a prirodzene som sa preklopila k monológu. Hneď som si spomenula na workshop a na spätnú väzbu, ktorú som dostala. A v tomto je najväčší prínos Medziriadkov. Aj po mesiaci vám ostanú slová lektora uložené v hlave, stanú sa vaším súkromným batôžkom na dobrodružnej ceste autorskej tvorby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára