Divadlo očami Mirky: Deň s Ladislavom Vychodilom

nedeľa 2. augusta 2020

Deň s Ladislavom Vychodilom

Manon, SND Bratislava, 1980, réžia: Branislav Kriška

„V umění má význam pracovat jedině tenkrát, když člověk přinese do umění něco nového, co nikdo před ním neřekl,“ povedal Ladislav Vychodil už v roku 1965. Hoci od vyslovenia tejto myšlienky uplynulo veľa rokov, stále je aktuálna a v neposlednom rade aj inšpiratívna. To isté môžeme povedať aj o jeho scénických návrhoch, ktoré fascinujú prepracovanosťou v každom detaile. Iste, uvažovať o scénických návrhoch a maketách bez režijno-dramaturgickej koncepcie sa môže na prvý pohľad javiť ako problémové, keďže scénický výtvarník tvorí s ohľadom na ňu. Slovenská národná galéria sa preto rozhodla priblížiť umeleckú tvorbu tejto významnej osobnosti z pohľadu výtvarných princípov. Koncipovanie scénických návrhov z takéhoto hľadiska prináša iné uvažovanie o vzhliadnutých vystavovaných exponátoch, čo môžeme považovať za zaujímavé a prínosné. Návštevník (zväčša divadelník) by sa mal odosobniť od vnímania návrhu scény z hľadiska režijno-dramaturgickej koncepcie (pozadie vzniku hry, jej analýza, ktorá umožní odkrytie vzťahov, v dôsledku čoho sa režisér spolu s dramaturgom rozhodnú o téme, ktorú chcú zdôrazniť, a o spôsobe pretlmočenia myšlienky hry a pod.). Okrem toho, takýto koncept výstavy upriamuje pozornosť na scénický návrh ako umelecký artefakt umiestnený v galérii. Stáva sa z neho obraz, ktorý môže návštevník pozorovať tak dlho, ako to jeho umelecká duša dovolí.

Výstava LV100 odkazuje jednak na iniciály mena významného scénografa a číslovka poukazuje na sto rokov od výročia jeho narodenia (nemožno zabudnúť ani na sto rokov od vzniku slovenského profesionálneho divadelníctva). Spojenie významných udalostí tak ústi do výstavy rozdelenej do týchto tematických línií: Siločiary, Svetlo, Imaginácia, Umelecko-dekoračné diele SND, Sorela (Socialistický realizmus), Rekvizity a Svätopluk. Návštevník môže skúmať rôzne grafické objekty a optické ilúzie spájané s princípom siločiar, nehovoriac o metaforách, ktoré dodávajú Vychodilovým návrhom poetický nádych. V súvislosti so svetlom je dôležité spomenúť jeho inšpiráciu - švajčiarskeho scénografa Adolpha Appiu, pre ktorého bolo svetlo alfou a omegou každého scénického návrhu. Je zaujímavé sledovať, ako Vychodil pracoval s týmto výtvarným princípom, ako dokázal vytvoriť nekonečný priestor a „obliecť ho“ do konkrétnych farieb. V časti venovanej Imaginácii si môžeme všimnúť materiálovú bohatosť jeho návrhov, čo súviselo s jeho túžbou prinášať do umenia vždy niečo nové. Aj v tom spočíva jeho výnimočnosť. Ladislav Vychodil bol taktiež iniciátorom rozšírenia projektu Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla, keďže v jeho období tam pracovalo iba pár stolárov. Vďaka nemu sa súčasťou divadelných dielní stala aj výroba makiet – takýmto spôsobom umožnil študentom z Katedry scénografie Vysokej školy múzických umení v Bratislave, aby sa stali súčasťou umeleckého procesu. Na výstave nechýbajú ani scénické návrhy, ktoré vzišli zo spolupráce s českým režisérom Alfrédom Radokom na začiatku 60. rokov – každá rekvizita sa totiž stala plnohodnotnou až v interakcii s hereckou akciou. Súčasťou výstavy je aj niekoľko návrhov k téme Veľkej Moravy, ktorá bola pre Ladislava Vychodila nesmierne dôležitá (niekoľkokrát navrhol scénu k opere Svätopluk): „Národní oslavná opera, která vlastně...dokazuje, i když to bylo spojené s Moravou, že první slovanská kultura, písmo a to všecko vzniklo u nás.“

Prečo je svetlo dôležitou súčasťou scénografie? Ktorý maliar inšpiroval Ladislava Vychodila? Prečo by mala z výtvarného hľadiska pôsobiť scéna nedokončene? A čo znamená Vychodilov pojem svetlogenickosť? Odpovede nájdete na výstave LV100, ktorú si môžete pozrieť v priestoroch Slovenskej národnej galérie v Esterházyho paláci do 16. augusta 2020. Kurátorkou výstavy je Zuzana Koblišková.