foto: pixabay.com
Jeseň 2018 bola pre mňa prelomová, čo sa týka autorskej tvorby. S malou dušičkou som poslala do Dotykov (časopisu pre mladú literatúru a umenie) niekoľko básní. Ak ste sem prispievali (alebo chceli prispieť), tak viete, že odpoveď nájdete v nasledujúcom čísle časopisu. Viete si predstaviť, aké bolo moje prekvapenie, keď som si vo štvrtom čísle Dotykov našla uverejnené všetky zaslané básne! Ako mladú, začínajúcu ,,písačku" ma to nesmierne povzbudilo, a tak som sa rozhodla poslať svoje básne do redakcie časopisu Fraktál. Z mojej prvej zásielky neoslovili žiadne básne, ale keďže som mala vtedy múzickú chvíľku, v relatívne krátkej dobe sa mi podarilo napísať ďalšie - tentokrát s prísľubom uverejnenia v najbližšom čísle. A tak som na začiatku decembra ,,naklusala" do kníhkupectva Artforum a kúpila si decembrové vydanie Fraktálu. S roztrasenými rukami som potom išla do školy a tvárila sa, že všetko je v poriadku, ale nebolo, pretože v mojom vnútri sa prebudila bohyňa tanca.
Vďačnosť a obrovská chuť tvoriť ma hnali vpred, zošit sa mi rýchlo zapĺňal novými básňami. Rozhodla som sa ich poslať Derekovi Rebrovi, šéfredaktorovi rodovo orientovaného časopisu Glosolália. Nové číslo Glosolálie (štvrté v poradí) je už teraz vytlačené, a ja veľmi teším, keď si ho pôjdem kúpiť. Dôvod je prostý, ale myslím, že vy ste na to prišli - mám tam uverejnené básne, takže už sa neviem dočkať momentu, keď ho budem držať v rukách. Takto pred Vianocami to urobí nemalú radosť. :) Písanie básní sa pre mňa stalo terapiou a zároveň vstupenkou do neobmedzeného sveta fantázie. Som voči sebe sebakritická, a preto k niektorým básňam, ktoré napíšem, hneď pripojím krížik (nikdy neuverejňovať). :D
December bol pre mňa nezabudnuteľný kvôli Novej Cvernovke - práve tam ma pozvala redakcia časopisu Fraktál ako autorku. V rámci literárneho posedenia Fraktal Live som sa mala možnosť prezentovať svojou tvorbou. Bolo to po prvýkrát, keď som pred ľuďmi čítala svoje básne. Ruky sa mi strašne potili, srdce som mala zabudnuté kdesi v krku - asi takto by som definovala trému. Našťastie som to všetko zvládla (hlavne vďaka prítomnosti mojich blízkych ľudí) a domov som sa mohla vrátiť s novým, cenným zážitkom.
Nezaostávam ani v oblasti divadla. Pre Monitoring divadla som napísala niekoľko recenzií (prečítať si ich môžete pod mojím profilom: https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzenti-a-recenzentky/recenzent/miroslava-kostalova/). Oblasť divadelnej recenzistiky a poézie má spoločného menovateľa, a to písanie. Aj písanie recenzie považujem za tvorivý proces - pred autorom stojí myšlienka kompozície, vhodnosť jazykových a štylistických prostriedkov...Pri písaní básní opúšťam objektivitu a doslova letím na Pegasovi, vďaka ktorému pozorujem žily, ktoré hrajú basketbal, či snehuliakov chodiacich do galérií. ,,Preskakovanie" z autorskej do kritickej sféry (a naopak) je pre mňa skvelý spôsob, ako sa posúvať ďalej, obohacovať si jazyk, premýšľať nad súvislosťami (a niekedy ich vyhodiť z kopýtka). Vďaka písaniu prežívam. Papier sa stáva priateľom, ktorý neodvráva, neprotesuje - iba je tu, ticho pri mne...Vďaka písaniu som sama sebou, a nezáleží, či mám na sebe pyžamo, alebo červené šaty. Som to stále ja. Hoci občas frflem a vzdychám nad úpravami, ktoré v recenziách musím urobiť, vnímam to ako spôsob zdokonaľovania, posunu. Posun je nevyhnutný k rastu, a je jedno, či sa bavíme o písaní, športe či akejkoľvek inej činnosti. V písaní sa cvičím, a keď vidím plody svojej práce (či už v časopisoch, alebo zverejnené na Monitoringu divadiel), nesmierne sa teším, pretože viem, že to, čo robím, má zmysel pre moju dušu a pre môj ďalší rast. Prajem Vám, aby ste vytrvali v tom, čo vás baví a aby ste sa nebáli uskutočniť svoje sny. Strach nás vie niekedy zabrzdiť, ale nezabúdajme na to, že bez neho by sme neprekračovali vlastné hranice. A to je pre duchovný rast nesmierne dôležité. Na záver by som vás rada pozvala do môjho sveta, v ktorom sa (nielen) Ofélia prebúdza do včerajšieho večera...
báseň uverejnená v časopise Dotyky (4/2018)
báseň uverejnená v časopise Dotyky (4/2018)
báseň uverejnená v časopise FRAKTÁL (4/2018)
 |
| báseň uverejnená v časopise FRAKTÁL (4/2018) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára