Robo Roth číta Kafkovu Premenu

prekladateľ Milan Žitný a herec Robo Roth

Goetheho inštitút je kultúrnou inštitúciou Spolkovej republiky Nemecko, ktorá podporuje výučbu nemeckého jazyka. Okrem výučby a knižničných služieb organizuje aj kultúrne projekty. K jedným z nich patrí Premena VR: Kafka vo virtuálnej realite. Pri tejto príležitosti sa tu v utorok, 16. októbra 2018 o 18.00 a 19.30 hod. uskutočnili diskusie o nemeckom spisovateľovi Franzovi Kafkovi.

Diskusiou sprevádzal moderátor, spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký. Vďaka jeho otázkam, ktoré kládol významnému slovenskému germanistovi a prekladateľovi Milanovi Žitnému, sme sa dozvedeli (nielen) o histórii prekladu Kafkových diel na Slovensku. Zaujalo ma, že prvý edičný návrh týkajúci sa prekladu Kafkových próz predložili vydavateľstvu Tatran Milan Žitný spolu s Perlou Bžochovou a Petrom Zajacom v roku 1988. Žiaľ, po prevrate v roku 1989 sa vydavateľstvo transformovalo a skôr, ako mohlo niečo vyjsť, bolo nutné zohnať finančné prostriedky. Vydavateľstvo o Kafku nemalo záujem...Desať rokov po prevrate sme ešte stále na Slovensku nemali žiadny slovenský preklad. To sa zmenilo až v roku 2005, z iniciatívy Milana Žitného a Lászla Szigetiho z vydavateľstva Kalligram, kedy si slovenský čitateľ mohol prečítať Kafkove poviedky.

Časť diskusie bola venovaná kľúčovému textu svetovej moderny, novele Premena, v ktorej nachádzame autobiografické črty, vzťah k rodičom a kritiku vtedajšieho hospodárskeho systému. Prekladateľ Milan Žitný vnímal premenu Gregora na hmyz ako katalyzátora ľudských vzťahov. Pán Žitný však prezradil aj to, že Kafkove vzťahy k ženám predstavujú encyklopédiu pre psychológov a že Franz si do zošitov, do ktorých písal poviedky, zaznamenával aj výdavky z nákupu potravín a pod. Aj vďaka tomu získala diskusia humorný rozmer, ktorý bol vyvážený problematikou prekladu Franza Kafku.

Hodinová diskusia sa niesla v plynulom tempe aj vďaka hercovi Slovenského národného divadla, Robertovi Rothovi, ktorý čítal úryvky z kultovej Premeny. Vďaka jeho hlboko podfarbenému hlasu mal divák pocit, že vytlačený text ožíva a postupne sa mení na chrobáka s malými, pohyblivými nožičkami. Ktovie, akou otázkou by prispel Franz do diskusie? A čo by povedal na preklady svojich textov? Jedno je však viac než isté - vďaka zanieteným ľuďom a kultúrnym inštitúciám sa stanú niektorí spisovatelia nesmrteľnými. A jedným z nich je vďaka Goetheho inštitútu v Bratislave aj Franz Kafka.