Divadlo očami Mirky: Miro Mihálek: ,,Detský divák potrebuje hlbšie témy"

foto: facebook.com - Elektrárňa Piešťany (kultúrne centrum)

Miro Mihálek je spoluzakladateľ Divadla SpozaVoza a učiteľ na základnej umeleckej škole. Porozprával mi o svojich začiatkoch spojených s divadlom, no najmä o Divadle SpozaVoza. V čom spočívajú výhody a nevýhody kočovného súboru? Ako vníma súčasnú tvorbu pre detského diváka ? Aké typy bábok preferuje? To, a ešte mnoho ďalšieho sa dočítaš v najnovšom rozhovore. A na záver som si neodpustila svoju najobľúbenejšiu otázku...

Prečo si sa rozhodol pre štúdium bábkoherectva?

Vždy som inklinoval k bábkam, menším divadelným formám. Počas štúdia na strednej priemyselnej škole som robil v amatérskom divadle DISK Trnava s Blahom Uhlárom a Mikulášom Fehérom. Práve Uhlár mi dal šancu vyjadrovať sa na javisku tak, ako to cítim. V tej dobe som nemal možnosť vidieť veľa bábkových predstavení. Zrazu prišiel maturitný ročník a ja som si podal prihlášku na Akadémiu umení do Banskej Bystrice na činoherné herectvo a na Vysokú školu múzických umení v Bratislave na bábkoherectvo. Uspel som v obidvoch, ale viac ma to ťahalo k bábkoherectvu. Voľbu neľutujem, pretože VŠMU mi dala veľa poznatkov, ktoré stále využívam.

Na oficiálnej stránke Divadla SpozaVoza sa uvádza, že bolo založené absolventmi Katedry bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave v roku 2012, ale oficiálnu činnosť začalo o tri neskôr. Čo sa dialo v rozpätí rokov 2012 – 2015?

Keďže každý z nás mal aj iné pracovné povinnosti, museli sme hľadať termíny, kedy by sme sa mohli stretávať. Bolo to ťažké obdobie, nakoľko sme formovali aj svoje názory na divadlo, hľadali témy a pod.

Predpokladám, že názov divadla súvisí s tým, že nemáte stály priestor, v ktorom hráte. Ja som videla vaše Židovské príbehy v Novom divadle v Nitre. Akým spôsobom si vyberáte priestor? Čo zohráva dôležitú úlohu?

Áno, máš pravdu, stály hrací priestor nemáme, no snažíme sa cestovať za divákom do ktoréhokoľvek mesta. Židovské príbehy sme hrali sme na miestach, ktoré boli a stále sú ovplyvnené židovskou kultúrou (Žarnovica, Banská Bystrica a pod.). Čo sa týka iných inscenácií, väčšinou sú prenosné, ľahko sa dajú zahrať kdekoľvek, bez väčších technických požiadaviek.

V čom vidíš výhody a nevýhody toho, že ste kočovný divadelný súbor?

Výhody vnímam v tom, že môžeme hrať naozaj kdekoľvek, spoznať mestá, alebo aj rôznych divákov. Najväčšou nevýhodou je to, že niekedy kvôli cestovaniu ,,zabijeme“ celý deň.

Má vaše divadlo stálych členov? Alebo prijmete do svojho súboru každého, kto má chuť tvoriť a angažovať sa?

Naše divadlo má po dlhých rokoch pár stálych členov (Patrícia Sopkovičová, Ľuboš Janák, Miriam Horňáková, Róbert Švec). Snažíme sa prijímať nových ľudí - najmä študentov alebo čerstvých absolventov. Myslím si, že práve títo ľudia by mali mať možnosť čo najviac tvoriť, rozvíjať svoje zručnosti a nápady spojené s bábkovým umením.

Miro, patríš k zakladateľom Divadla SpozaVoza. Čo sa zmenilo, odkedy ste založili profesionálny súbor?

Veru, patrím k zakladateľom. Na škole sme boli fajn partia (Lukáš Tandara, Miriam Ryšavá, Andrej Sisák a iní). Škoda, že sme sa časom rozpŕchli. Ľudia prichádzali/odchádzali, chceli tvoriť/nemali čas a tak podobne. Našťastie sa to časom ustálilo, takže môžeme tvoriť pre deti aj dospelých.

Váš repertoár tvoria tituly pre detských a dospelých divákov. Všimla som si, že v predstaveniach často figurujú zvieratá, ako napríklad Ahoj, pán Sova!, alebo Ivan a mačky. Najnovšie je to Tajomstvo oceánu, inšpirované rozprávkou o veľrybe Gerde. V čom vidíš ty ako tvorca silu zvierat? Je podľa teba dôležité poukazovať prostredníctvom zvierat na vlastnosti a spoločnosť, v ktorej žijeme? Sú zvieratá naším zrkadlom?

Myslím si, že bábkové divadlo na Slovensku je trochu v kríze. Akoby sme vyčerpali všetky námety. No ja si myslím, že práve tvorba inscenácií, kde dominujú zvieratá, sú silnými námetmi. Zvieratá odzrkadľujú mnoho - ako sa správame, čo cítime a kam smerujeme. Priznám sa, v minulosti som nemal veľmi v obľube tvorbu inscenácií kde sú zvieratá, ale človek dozrieva a mení názory. Prostredníctvom zvierat sa dá vysvetliť detskému, ale aj dospelému divákovi veľa vecí (láska, rodina, smrť a pod).

Prečo je dôležité študovať bábkarskú réžiu a dramaturgiu?

Študenti bábkarskej tvorby sa vyznačujú tým, že majú všeobecnejší prehľad, možnosti a pod. Ja si myslím, že čím viac nás bude, tým lepšie pre hľadanie a tvorenie nových zaujímavých tém, a tým pádom aj inscenácií.

Navštevuješ bábkové divadla na Slovensku, prípadne v zahraničí? Ak áno, ako vnímaš tvorbu pre detské a dospelé publikum?

Ak mi to čas dovolí, snažím sa mapovať a chodiť na predstavenia na Slovensku, prípadne do zahraničia. Ťažko odpovedať, keďže „iný kraj, iný mrav." Myslím si, že detské publikum by potrebovalo hlbšie témy. Je dobré, keď dieťa odchádza z predstavenia a ešte to v ňom rezonuje, alebo sa chce s učiteľkou, prípadne s kamarátmi porozprávať. Naopak – pre dospelého diváka by som prijal inscenácie, ktoré sú síce tematicky hlbšie, ale majú viac humoru. Vtip v inscenáciách sa nám vytráca, čo je škoda.

Okrem toho, že pôsobíš v Divadle SpozaVoza, učíš aj na základnej umeleckej škole. Pamätáš si na nejaký vtipný moment, či už zo slov žiaka, alebo z procesu tvorby?

Áno, učím už tretí rok. So žiakmi zažívam vtipné momenty, ale najviac ma pobavilo, keď mi raz povedali, že vyzerám ako Miro Jaroš.

Na vašej oficiálnej stránke sa uvádza, že máš rád dobré jedlo, knihy a humor. Prečo sa v tejto kolónke nenachádzajú divadelné festivaly?

Haha, veď nemôžem hneď všetko prezradiť. Rúško tajomstva musí byť.

Máš obľúbený typ bábky?

Mám rád rôzne typy bábok. Ak ide o nejakú vážnejšiu tému, tak rád oživujem materiály, predmety. Pri bláznivých a nespútaných nápadoch volím maňušky.

Čo ti napadne ako prvé, keď sa povie bábka?

Bábka.