foto: facebook.com - Divadlo SpozaVoza
Písal sa rok 2012, keď absolventi Katedry bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave založili Divadlo SpozaVoza. Aktívnu činnosť však odštartovali až o tri neskôr, a to vytvorením prvej inscenácie určenej pre detských divákov Ružová rozprávka. Repertoár divadla tvoria inscenácie pre deti a mládež (Ružová rozprávka, Ahoj, pán Sova!, Židovské príbehy, Ivan a mačky) a pre dospelých (Vegánska apokalypsa). Názov tohto profesionálneho divadla odkazuje na kolesá voza, prostredníctvom ktorých sa človek dokáže dostať na akékoľvek miesto. To súvisí s faktom, že Divadlo SpozaVoza nemá vlastné priestory, takže hosťuje na rôznych miestach v slovenských mestách. Jedným z nich bolo v sobotu, 26. mája 2018, aj Nové divadlo v Nitre. ,,Divadelné koleso" tu hosťovalo s inscenáciou Židovské príbehy.
Dej je pomerne jednoduchý - traja kamaráti (14-ročná Ester, 15-ročný Moše a 15-ročný Šlomach) sa pred zúrivou vojnou ukrývajú v dome. Vytvárajú si svoj vlastný svet rozprávaním rôznych príbehov. Inscenácia je inšpirovaná knihou I. B. Singera: Príbehy detstva - autor prozaického diela poukazuje na ľudské hodnoty (láska, šťastie, viera, rodina). To isté si za cieľ kladie aj inscenácia Židovské príbehy. Okrem toho, herci (Miro Mihálek, Patrícia Sopkovičová, Ľuboš Janák) prostredníctvom nej reagujú aj na súčasnú dobu, v ktorej stále pretrváva rasová neznášanlivosť či striktné rozdiely rôznych náboženských kultúr.V Židovských príbehoch hrá absolvent bábkarskej tvorby Miro Mihálek, študent 2. ročníka bábkoherectva Ľuboš Janák a študentka 4. ročníka bábkoherectva Patrícia Sopkovičová. Špecifickosť inscenácie spočíva tiež v tom, že na námete a réžii participujú samotní herci, čím vzniká kolektívne dielo.
Inscenácia využíva prvky činoherného, ale aj bábkového divadla. Činoherné pasáže reprezentujú úvodné slová dospievajúcich detí. Mihálek, Sopkovičová aj Janák pracujú s mimikou, čím sa im podarí vytvárať efekt prekvapenia a strachu. Obsah rozprávaného príbehu je už potom realizovaný prostredníctvom využitia bábok-manekýnov Ester, Mošeho a Šlomacha, ktoré vyrobila Dáša Krištofovičová. Herci okrem toho využívajú aj prácu s materiálom, a to konkrétne technickou tkaninou zvanou jutovina. Prostredníctvom zloženia tohto materiálu vytvára Janák chudobného chlapca menom Tam, ktorý svojou odvahou zachráni kráľa. Manekýnovia Ester, Moše a Šlomach predstavujú nielen dospievajúce deti, ale aj duchov Mazela (Šťastie) a Šlimazela (Nešťastie). Táto transformácia (z detí na duchov) sa realizuje prostredníctvom dlhého sivého lesklého materiálu, prehodeného cez telá bábok. Vďaka tomu vzniká efekt duchov, ktorí sa môžu voľne vznášať v priestore.
Neoddeliteľnou súčasťou inscenácie je hudobná zložka, ktorú reprezentuje hra na akordeón (Miro Mihálek) a hra na hoboji (Ľuboš Janák). Je prítomná počas trvania inscenácia, umocňuje intímnu atmosféru a pôsobí ako prvok, vďaka ktorému sa prelínajú jednotlivé inscenované príbehy. V inscenácii nechýbajú ani prvky židovskej kultúry. Napríklad židovský sviatok svetiel, chanuka, sa realizuje prostredníctvom tlmeného osvetlenia a zapálenia sviečok v kahančekoch. Nechýba ani typická spoločenská hra dreidel, ktorá sa skladá zo štyroch strán. Jednotlivé prvky židovskej kultúry sú funkčne využité, pričom ich osobitý prínos spočíva v tom, že herci ich stručne charakterizujú. Vďaka tomu divák zistí, čo je to gulden (platidlo), tóra (zákony židovskej viery) či blinc (lievanec).
Židovské príbehy profesionálneho Divadla SpozaVoza sa snažia poukázať na to, čo ľudí spája - aj napriek rozdielnemu náboženskému vierovyznaniu. Inscenácia upriamuje pozornosť na základné ľudské hodnoty, ktoré by mali byť zakorenené v srdci každého človeka. Intímne stvárnenie príbehov v súčinnosti s minimalistickou scénografiou (čierny box, kufrík, papierové lietadielka a pod.) by sa skôr hodilo do komornejších priestorov. Príliš veľká vzdialenosť od divákov a vyvýšené javisko totiž sťažili komunikačný prenos. Ako som sa však neskôr dozvedela, herci hrávajú toto predstavenie aj v komorných priestoroch, čo je nepochybne dobrá správa pre všetkých, ktorí by sa chceli zoznámiť s poetikou tohto ,,kolesového" divadla. Je to práve citlivosť, empatia a pokora, ktoré z tejto inscenácie vyžarujú. Myslím si, že aj napriek priestorom sa podarilo preniesť na divákov atmosféru dobra, pokory a nádeje.
foto: spozavoza.sk
foto: spozavoza.sk
foto: spozavoza.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára