 |
| Mahenovo divadlo v Brne |
Vrátila by som sa k začiatku mesiaca, konkrétne k 9. - 12. júnu 2018, kedy som bola súčasťou festivalovej redakcie na ochotníckom festivale Belopotockého Mikuláš. Touto cestou pozdravujem Lasičku, Mira, Soňu, Felďa a šéfredaktora snov Mateja, vďaka ktorým som zažila nezabudnuteľné dni. Uvedomujem si, že to znie ako klišé, ale skutočne som vďačná a nadšená, že som mohla spoznať ľudí, ktorí pristupujú tvorivo k textu a neboja sa experimentovať. Pre mňa osobne bola výzva participovať na festivalovom denníku GAŠPAROV TRUBAČ. Získala som praktické skúsenosti, ktoré budem ďalej rozvíjať. Reportáž, ktorú som písala do školského časopisu, si môžete prečítať tu. A teraz menšia fotodokumentácia:
redakčný tím, foto: facebook.com - Belopotockého Mikuláš
náš festník
ukážka z mojej reportáži o inscenácii CHODNÍK (Blaho Uhlár a kolektív DISK z Trnavy)
ukážka z reportáže Tak sa na mňa prilepila (Divadlo ,,G", Trebišov)
Môj prvý rok na VŠMU by som prirovnala k zoskoku padákom. Najprv som pociťovala veľký strach, prameniaci zo skĺbenia povinností na školách (v 1. ročníku na VŠMU som bola zároveň v 5. ročníku na FF UKF v Nitre, odbor editorstvo a vydavateľská prax). To, čo sa na začiatku javilo ako surreálne, nabralo počas školského roka reálne kontúry a zvykla som si na pravidelný harmonogram, ktorý sa skladal z čítania povinnej literatúry, písania diplomovej práce, účasti na festivaloch a učenia sa na skúšky (v máji sa k tomu pripojili štátnice - áno, som magisterka!). Tento rok som sa naučila disciplíne, uvedomila som si, aká je dôležitá pokora, profesionalita a chuť plniť si sny. Ďakujem touto cestou všetkým, ktorým ma na mojej ceste podporujú a vďaka ktorým môžem divadelne ,,dozrievať". Pociťujem v srdci veľký oheň, ktorý zapálila moja láska ku knihám a vďaka ktorej som odštartovala spoluprácu s Edičným oddelením Divadelného ústavu (doma mám už dve publikácie, v ktorých som vytvorila menné registre: Odsúdený na slávu - Život Samuela Becketta a zborník z medzinárodného odborného kolokvia Česká a slovenská vzájomnosť v profesionálnom divadle po roku 1993).
Bol to rok, vďaka ktorému som s napätím, ale aj radosťou vstúpila do sveta divadelnej teórie a kritiky. Teším sa, že počas týchto dvoch semestrov som mohla nadobudnúť poznatky, ktoré som paralelne rozvíjala v praxi. Ešte viac sa teším na ďalšie impulzy, skúsenosti a stretnutia s ľuďmi, vďaka ktorým sa budem posúvať v živote. Tiež som si uvedomila, že niekedy musíme robiť rozhodnutia, ktoré sú ťažké, a práve vtedy sa oplatí počúvať svoje srdce. Pretože to vie najlepšie, kam patríme, akým smerom by sme sa mali vydať. Takže, aký bol môj divadelný rok na VŠMU? Zaujímavý, poučný, obohacujúci, stresujúci, ale aj vtipný, romantický, húževnatý....Napadá mi veľa prídavných miest, no nechcem vás uspať ako zaklínačka hadov. Ešte pred samotným záverom sa vám chcem poďakovať za to, že môj blog navštevujete a čítate si príspevky. Veľmi si to vážim, pretože okrem radosti na duši ma to motivuje k ďalšej práci na vlastnom rozvíjaní. Ďakujem ešte raz!
Na záver niekoľko radostných správ:
1. už budúci víkend sa teším na stretnutie s Hamletom v rámci Letných shakespearovských slávností na Bratislavskom hrade,
2. začiatkom októbra vám zakývam z Bábkarskej Bystrice ako členka festivalovej redakcie,
3. v školskom časopise Reflektor nájdete moje recenzie a reportáže (vyberám najnovšie):
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára