streda 28. septembra 2016

Slyšení: Môže túžiť fašistický zločinec po rozhrešení?


Jednou z najočakávanejších inscenácií medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2016 bola hra Slyšení, v réžii Komornej scény Aréna z Ostravy. Inscenácia sa zaoberá dejinami holokaustu prostredníctvom výpovedí jednotlivých zúčastnených postáv - vojnového zločinca Adolfa Eichmanna, židovského manželského páru, rabína, zajatcov z gulagu či Vlastičky. Slovenskí diváci mali možnosť vzhliadnuť toto predstavenie v pondelok, 26. septembra 2016 v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre. 

Hlavnou postavou je jeden z ústredných organizátorov holokaustu, Adolf Eichmann, ktorému herec Marek Cisovský vdýchol typickú nemeckú pedantnosť, dôslednosť a nekompromisnosť v plnení stanovených úloh. V snahe získať čo najvyššie postavenie  a dostať sa do spoločenských kruhov si neuvedomuje, akých hrozných hriechov sa voči ľudským životom dopúšťa. Diváci sa prostredníctvom Eichmannovej osobnej výpovede stávajú svedkami zásadných momentov jeho života. Obhajuje svoje názory a snaží sa divákov presvedčiť o správnosti svojich činov. Je presvedčený o tom, že oddeliť Židov od ostatnej populácie je tým najlepším riešením pre všetkých. Stáva sa diablom v ľudskej koži, a všetko zlo páchané na nich odôvodňuje slovami, že si len robí svoju prácu. Fanatizmus mu zatemňuje myseľ, a nejeden divák nad jeho márnou snahou o popieranie viny a čakanie na rozhrešenie, ktoré neprichádza, len neveriacky pokrúti hlavou. Eichmann pred nimi odkrýva svoju dušu a spôsob myslenia, ktorým sa márne snaží zachrániť to, čo sa však už zachrániť nedá...

Do veliteľovej výpovede vstupujú aj ďalšie postavy, ktorých sa priamo dotýkajú dôsledky Eichmannových hrozných činov. Keď na scénu vstúpi Židovka, oblečená v hrubom čiernom kabáte s pripnutou žltou Dávidovou hviezdou, divákom rozpovie o svojom prvom dojme z koncentračného tábora. Lekár, s ktorým sa tam po príchode stretla, jej povedal, že keď sa osprchuje, bude si môcť poriadne oddýchnuť. Podvedome však vedela, že s tými sprchami niečo nebude v poriadku – veď inak by tak nechodili všetci vo veľkých skupinách...
Nemalú hrôzu vyvolávali aj dvaja vojaci, ktorí predstavujú zrkadlo spoločnosti bojujúcej proti Židom. Svedčí o tom ich strohé vystupovanie, vzpriamené držanie tela a stručné, výstižné frázy bez štipky citu, dôsledne obalené nekompromisnosťou. Počas celej hry znejú ich hlasy v jednej tónine, s výnimkou častí, ktoré svedčia o Eichmannovom postupnom povýšení – čím vyššiu hodnosť zastáva, tak tým viac dôstojníci pridávajú na hlasitosti.

Pre vypovedanie dejín holokaustu na javisku bola použitá jednoduchá, no o to efektnejšia scéna - dlhý stôl s radom stoličiek. Na začiatku bol stôl dôsledne prikrytý obrusom, čo v divákoch vyvolávalo zvedavosť. Až počas prvej slávnostnej večere, počas ktorej rozhodovali fašistickí dôstojníci o osudoch Židov, vojaci odhodili obrus a spolu s ostatnými sa pustili do jedenia párkov, šunky a pitia alkoholu. V tejto súvislosti môžeme uviesť, že divák mal možnosť vidieť rozdiely v prístupe jedla – ako k nemu pristupoval fašistický veliteľ Eichmann a zástupkyňa slovensko-českého obyvateľstva, Vlastička. Zatiaľ, čo pre Vlastičku bolo charakteristické hltanie kúskov jedla, bez použitia príboru, Eichmannovi na kolenách nechýbala servítka, a spolu s vystretým chrbtom a dôsledným používaním príboru vytváral dojem nekompromisnej osoby, ktorá nebola narodená pre odpúšťanie.

Divák sa počas dva a pol hodiny oboznámi so všetkými míľnikmi krvavej histórie vyvražďovania Židov. Zároveň sa tak stáva svedkom vypočutia hlavného protagonistu a ďalších zúčastnených, na základe čoho získa prehľad o tom, ako túto, dejinami tragickú udalosť, vnímali ľudia rôznych typov spoločenského postavenia. Emóciami nabitá hra v sebe nesie niekoľko otázok: Kedy bude zlo skutočne potrestané? Prečo naň musia doplatiť nevinní ľudia? A koľko jedu sa vojde do srdca človeka, ktorý si myslí, že koná v prospech dobrej veci?


Réžia: Ivan Krejčí
Dramaturgia: Tomáš Vůjtek
Scéna: Milan David
Kostýmy: Marta Roszkopfová
Hudba: Nikos Engonidis
Hrajú: Marek Cisovský, Alena Sasínová-Polarczyk, Petr Panzenberger, Šimon Krupa, Vladislav Georgiev, Tereza Cisovská, Ondřej Malý, Albert Čuba, Jozef Kaluža, Pavel Cisovský








fotky: Ctibor Bachratý

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára