streda 30. novembra 2016

Škvrny na slnku: Vzrušujúce strhávanie masiek

Foto: facebook.com - Škvrny na slnku

Trieska v oku je profesionálne zoskupenie divadelníkov. Plameňomet nad týmto divadelným zoskupením drží Vojtech Koleják. Toto divadlo sa so svojím divákom nemazná. Volá ho k sebe, aby mu následne predostrelo krutú pravdu a vyvolalo tak v ňom pocit hlbokého zamyslenia. Inak tomu nie je ani v dráme Škvrny na slnku, ktorá zavítala v stredu, 30. novembra 2016, do Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.

Autor hry, Leopold Lahola, sa v nej zaoberá skrytým pocitom viny. Kam až môže vyústiť? Čo dokáže urobiť so zmýšľaním človeka? Kam ho môže dohnať vlastná minulosť? Dajú sa veci riešiť iba hrubou silou? Lahola, ktorý zomrel v roku 1968, zrejme netušil, že Škvrny na slnku nestratia nič so svojej aktuálnosti aj napriek tomu, že boli napísané v minulom storočí. Téma viny, zatratenej minulosti, zamlčanej pravdy a nejasnej budúcnosti tu bude stále, a to bez rozdielu na spoločenskú, kultúrnu či politickú situáciu. Niektoré veci sa, skrátka, ani rokmi nemenia, a stále budú mať živú vypovedaciu schopnosť...

Dej hry sa odohráva v malej izbe. Tomu bolo prispôsobené aj javiskové stvárnenie. Pri vstupe do štúdia uvideli diváci stoličky rozmiestnené v kruhu pred javiskom. Tlmené svetlo umocňovalo pocit tajomna. Nikto z divákov nevedel, čo môže čakať...a stavím sa, že nikto vtedy netušil, že sa stane súčasťou ľudskej hry. Okrem štyroch stoličiek boli zaplnené všetky miesta. Aj to má však svoje opodstatnenie - voľné stoličky (každá na inom mieste) boli určené pre hercov, čo vyvolávalo pocit prepojenia medzi inscenáciou a divákom. Neexistovala žiadna opona, žiadna vzdialenosť, ktorá by tvorila hranicu medzi skutočnou realitou a tou divadelnou. Herci a ich osudy boli doslova na dotyk...
Diváci sa tak stali nielen súčasťou dramatických konfliktov,  ale aj živým priestorom na ukladanie pištole. Pri mojich nohách boli napríklad schované kufre, ktoré tvorili hlavnú zápletku drámy, čo ma nedesilo o nič menej, ako fakt, že na stoličke podo mnou sa nachádzal telefón, ktorý bol spúšťačom mnohých vyhrotených situácií. O zimomriavky som 30. novembra 2016 naozaj nemala núdzu...
V súvislosti s javiskovým spracovaním je dôležité spomenúť visiace lampy. Na začiatku predstavenia bol priestor len tlmene osvetlený, čo sa zmenilo vo chvíli, keď sa postavy dostávali do vzájomných konfrontácií. Tlmené osvetlenie teda plnilo svoju úlohu hlavne v situáciách, ktoré boli predzvesťou blížiacej sa katastrofy. 

Michal Koleják sa v úlohe zlodeja Goga prejavil ako maskulínny typ, pre ktorého boli typické neohrabané pohyby, ktoré svedčili o jeho vnútornej nevyrovnanosti a neschopnosti začleniť sa do reálneho sveta. Citeľné je to predovšetkým v spôsobe, akým visí na svojom pánovi (odmieta pripustiť, že by sa už nikdy nemali vidieť). Gogo sa na začiatku správa ako robot, ktorý len mechanicky plní príkazy svojho pána, no keď spoznáva Terezu (Jana Labajová), postupne odkrýva svoju tvrdú škrupinu. Divák to môže pocítiť predovšetkým v scéne, keď Tereza schúlená v kúte izby plače - vtedy Gogo prvýkrát nepočúva svojho pána, ale svoju pozornosť upriamí práve na ňu. Gogova neschopnosť začleniť sa do reálneho sveta spočíva aj v jeho úchylke - kradne ženám spodnú bielizeň a vyžíva sa v dotýkaní pančušiek, podprseniek a pod. Hoci Kolejákov Gogo pôsobí introvertne a nesamostatne, má chvíľky, počas ktorých sa prejavuje jeho živočíšnosť. Divák to môže spozorovať napríklad pri prvom stretnutí s Terezou, kedy ju pod vplyvom otázok neváha začať škrtiť. Postava Goga však v konečnom dôsledku vzbudzuje u divákov súcit. Nenarodil sa pod šťastnou hviezdou, a keď si myslí, že by sa mohlo všetko zmeniť, zostáva mu v hrudi krvácajúce srdce...

Michal Koleják (Gogo), foto: facebook.com - Škvrny na slnku
Najväčšou živočíšnosťou oplýva Róbert, ktorého stvárňuje Michal Kalafut. Prejavuje sa to nielen v spôsobe, akým pristupuje ku Gogovi (príkazy, manipulácia s jeho psychikou), ale aj v spôsobe, ako sa správa k Tereze. Na začiatku jej neváha zniesť modré z neba, no postupne, vplyvom odkrývania pravdy, neváha použiť aj telesné násilie. Kalafut prepožičiava Róbertovi direktívnosť a veľkú dávku emocionality - prejavy euforických stavov z Terezinho príchodu striedajú návaly hnevu voči jej množstvu otázok. Róbert musí pravidelne vybuchovať, aby sa dokázal meniť na stratenú ovečku, a naopak. Svoju citlivú stránku odkryje vo chvíli, keď sa Tereze prizná, že jeho matku na smrť umučili. V tejto scéne mení aj hlasový prejav - krik vystrieda šepot trpiaceho syna...Kalafutov Róbert je drsný živočíšny typ zlodeja, ktorý má problém so zvládaním emócií. Dokáže plynule prechádzať od jednej emocionálnej polohy do druhej bez používania afektov. Jeho Róbert je uveriteľný až do špiku kostí.

Michal Kalafut (Róbert), foto: facebook.com - Škvrny na slnku
Tereza v podaní Jany Labajovej predstavuje nežnú ženu - táto jej stránka sa prejavuje vo chvíli, keď prekvapí svojho priateľa Róberta. Je plná nádejí, optimizmu. To sa však začne meniť vo chvíli, keď sa dostane do konfrontácie s Gogom. Kladie mu otázky, na ktoré jej nechce odpovedať - Tereza je zvedavá, chce byť o všetkom informovaná, chce poznať pravdu. A keď ju spozná, nie je schopná prijať ju. Moment prekvapenia nastane vo chvíli, keď Róbertovi vylepí facku. Z nežnej kvetinky sa premieňa na zúrivú vlčicu. Labajová strieda širokú paletu emócií - vie sa úprimne tešiť z príchodu k Róbertovi, vie sa oprávnene rozzúriť, keď zistí, čo je jej priateľ zač, a vie prejaviť súcit so strateným Gogom. Radosť, nadšenie a eufóriu premieňa na bolesť, trápenie a slzy bez toho, že by mal divák pocit nejakej štylizácie. Jej prejavy a emócie pôsobia prirodzene a hodnoverne.

Jana Labajová (Tereza), foto: facebook.com - Škvrny na slnku

Kruh postáv uzatvára policajný vyšetrovateľ v podaní Jakuba Lužinu. Priestor, v ktorom by mohol svoju postavu kreovať, nie je príliš veľký. Policajný vyšetrovateľ neprechádza zložitým vnútorným svetom - jeho postava si zachováva svoju nemennú podstatu po celý čas trvania inscenácie. Ako policajný vyšetrovateľ si pozorne všíma priestory bytu a nosí si so sebou zápisník. Zachováva si pokoj a dôvtip. Z jeho rečového prejavu však vyznieva istý nádych afektu - žeby to však bol zámer postavy? 
Jakub Lužina (policajný vyšetrovateľ), foto: facebook.com - Škvrny na slnku
Škvrny na slnku priniesli do Nitry zimomriavkové divadlo. Kedy naposledy sa mohli diváci stať súčasťou divadelnej inscenácie? Kedy naposledy mohli mať pocit, že ich prítomnosť je potrebná viac, než kedy inokedy? A kedy naposledy ste z divadla odchádzali s hlavou plnou myšlienok o tom, ako by ste sa zachovali na mieste ktorejkoľvek z postáv? Škvrny na Slnku strhujú masky a nastavujú zrkadlo spoločnosti. Na začiatku to bolí, ale je to nevyhnutné k tomu, aby sme precitli a uvedomili si, že v každom z nás sa skrýva nielen plachá laň, ale aj lačné zviera. Naučíme sa to niekedy ovládať?


Réžia: Vojtech Koleják
Úprava a dramaturgia: Zuzana Bírešová
Scénografia: Jakub Branický
Hudba: Adam Dekan
Produkcia: Lenka Görfölová
Hrajú: Michal Kalafut, Jana Labajová, Michal Koleják, Jakub Lužina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára