streda 2. novembra 2016

Literárna kaviareň s režisérom Jiřím Jelínkom

Fotografia: facebook.com - Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Je sedem hodín večer a vonku zúri studený vietor. V kabáte je nám akosi chladno, no zimnú vetrovku ešte vyťahovať nechceme. Čo by sme len dali za pár lúčov slnka...Novembrové počasie nás láka do posteľných obliečok a k šálke horúcej čokolády. 
Keď však zistíme, že sa v stredu, 2. novembra 2016, uskutoční Literárna kaviareň českým režisérom Jiřím Jelínkom, čokoládu necháme čokoládou, dáme si na krk šál a hurá do Starého divadla Karola Spišáka v Nitre

Výber hosťa nebol v žiadnom prípade vecou náhody - práve pán Jelínek je režisérom očakávanej hry Môj Malý princ, ktorého premiéra bude už budúci piatok. Pri tejto príležitosti sa tak všetkým milovníkom divadla naskytla jedinečná príležitosť nazrieť pod povrch českého zakladateľa bábkového súboru Dno Hradec Králové

Prítomní v hľadisku sa dozvedeli, akou zaujímavou cestou sa dostal k divadlu. Prezradil nám, že už ako desaťročný chlapec si do zošita napísal: ,,Chtěl bych hejbat loutkama a rozesmívat děti." Pani učiteľka však jeho detský sen nebrala vážne. 
Prekvapivé bolo tiež zistenie, že Jiří Jelínek neštudoval na konzervatóriu, ale na učňovskej škole za strojného mechanika. Po skončení školy dokonca pracoval ako poštár, čo teraz vyznieva komicky, keď si uvedomíme, že bol za svoje divadelné inscenácie viackrát ocenený. Kedy však nastal zlom a z poštára a vyučeného mechanika sa stal divadelník? Pán Jelínek sa s nami s veľkou radosťou podelil o svoje začiatky. Patril k fanúšikom jedného divadla v Hradci Králové - už vtedy zatúžil po lákavej hereckej profesii. Ako sa však priznal, bol až príliš hanblivý. A tak radšej chodil na všetky predstavenia aj šesť, desaťkrát za sebou. 

Raz išiel do tohto divadla na rande a stalo sa niečo nečakané - v hre chýbal jeden herec, a keď režisér uvidel Jelínka, namieril naňho prstom a povedal mu, aby išiel na javisko. Pravidelná dochádzka na divadelné predstavenia sa teda vyplatila! Len slečna s ním už potom nikdy nikam nešla...

Témou Literárnej kaviarne však nebola iba divadelná tematika, ale aj tá, ktorá šuští papierom (áno, literatúra). Jiří sa s nami podelil o svoju vášeň ku komixom a k českým ilustrovaným knižkám. Okrem toho sme sa dozvedeli, že si s veľkou chuťou číta diela povinnej literatúry, pretože už k nim nepociťuje odpor ako v škole.

Jednotlivé moderátorské vstupy spestrili piesne z pripravovanej hry Môj Malý princ, ktoré nám vyčarovali úsmevy na perách. Vďaka Literárnej kaviarni sme mali možnosť spoznať osobnosť Jiřího Jelínka, ktorý nás prekvapil svojou otvorenosťou, úprimnosťou, veselosťou a vášňou pre divadlo. Po tomto príjemne strávenom novembrovom posedení sa už nevieme dočkať na premiéru Môjho Malého princa! A chladný novembrový večer už viac nie je chladný...

Fotografia: facebook.com - Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára