 |
| Foto: Peter Jurík |
Bezprostredne po skončení predstavenia Kúpalisko, ktoré sa odohralo 15. novembra 2016 v Dome Matice slovenskej, mi do hlavy vrazili divadelné oriešky. Snažila som sa ich odložiť a získať tak určitý časový odstup, ale márne. Rozhodla som sa teda obliecť do plaviek a so záchranným kolesom som sa pustila do inscenácie Nového divadla v réžii Šimona Spišáka.
Začiatok je tajomný a plný očakávania, pretože na javisku vidím kúpacie koleso s dvoma mužskými figurínami, ktoré sú pripravené skočiť do vody, keďže majú na očiach nasadené plavecké okuliare. Po niekoľkých minútach ticha, kedy začnem seriózne premýšľať nad tým, že v tomto predstavení budú figurovať mlčanlivé figuríny, prichádza na scénu Ľubomíra Dušaničová oblečená v zlatých dvojdielnych plavkách a s magnetofónom v rukách. Skôr, než ho zapne, zaplní nielen javisko, ale aj celý priestor piesňou Summertime, ktorá v jej podaní získava nádych melanchólie a túžby po teplých letných večeroch. Po úvodnej piesni zapne magnetofón a všetci v sále začujeme typickú kúpaliskovú atmosféru - miešanie ľudských hlasov, šplechot vody...Krátko po tom vstúpia na scénu štyri ženy v plavkách, ktorým na hlavách nechýbajú modré kúpacie čiapky. Keď si ľahnú na kraj javiska, tvárou k divákom, vidím, ako sa na ich bledých telách začínajú udomácňovať slnečné lúče.
Ženské protagonistky predstavujú bohatý materiál na skúmanie útrob ženskej duše. Každá z nich túži po niečom inom - jedna túži po bábätku, ďalšia po čistej prírode, ďalšia po vláde nad svetom...Sú odlišné nielen po fyzickej stránke (jedna má dlhé blond vlasy, ďalšia krátke čierne), ale aj po psychologickej. A predsa majú niečo spoločné - túžbu, ktorá ich postupne zmení na divoké, vražedné šelmy. Zo ženských postáv mi utkvela v pamäti postava Gabiky, ktorú stvárnila Andrea Ballayová. Zaujala ma svojou neochvejnou túžbou po čistej láske. Jej postáva v sebe mieša detskú naivitu s opojnými chvíľami šťastia, ktoré o pár sekúnd na to prechádzajú do bolestivej agónie. Práve na postavách týchto piatich ženských hrdiniek som jasne videla, do akých rozmerov môže narásť ľudská túžba. Ako to vyzerá, keď nad ňou stratíme kontrolu...keď si bezhlavo ideme za vášňou....Táto inscenácia ponúka divákom vyleštené zrkadlo ľudskej duše. V súvislosti s vášňou sa tiež stávam svedkom narastajúcej intimity medzi jednotlivými ženskými postavami. (Prvý nerozlúsknutý oriešok: Akú úlohu tu hrajú ženské bozky? Ich vzájomné dotyky? Žeby sa vášeň v tejto inscenácii nedotýkala len ľudí opačného pohlavia? Možno...)
Na tvrdý divadelný oriešok narážam v postave muža, ktorého stvárňuje Martin Nahálka. Doteraz si nie som istá tým, čo jeho postava zosobňuje. Na začiatku je to jasné ako facka - vidím plavčíka v bielych ponožkách, ktorý formuje ženám zadočky a dbá na ich telesné výkony. (Ďalší nerozlúsknutý oriešok: Prečo má plavčík ponožky?)
Keď im však začne postupne plniť najtajnejšie sny, začínam uvažovať nad tým, či zosobňuje alegóriu na ľudskú túžbu. Jeho postava narastá do väčších rozmerov v momente, keď ženy pristihne, ako bijú jednu z nich - Jarču (Ľubomíra Dušaničová). Od každej vyžaduje, aby mu povedala, po čom najviac túži. A prichádza tvrdé zobudenie. Keď sa mu napríklad Barča (Lucia Korená) zverí s tým, že túži ovládať ľudí, muž si vyzuje biele ponožky a začne ju mlátiť po tele. A napokon jej prikáže, aby si ich zavesila na uši...Každá z nich dostane za svoju túžbu trest. Zosobňuje mužská postava v tomto prípade milujúceho Boha, ktorý neváha potrestať svoje ovečky, pretože vie, že to je jediný spôsob, ako precitnúť?
Režisérovi Šimonovi Spišákovi sa podarilo vytvoriť ilúziu kúpaliska, kde ženy zadržiavajú dych, aby mohli oživovať svoje túžby - nech sú akokoľvek šialené a nereálne. Keď nad tým teraz uvažujem, stále mi nie je jasné, či inscenácia chcela poukázať na vášnivú lásku v jej rôznych podobách, alebo to bolo o Bohu, ktorý občas musí trestať, pretože jedine v tom spočíva precitnutie ľudského ducha? Asi je to na každom divákovi, čo v tejto inscenácii nájde, čo tam uvidí, čo si odnesie a zapíše do duše...Choďte na Kúpalisko a môžno objavíte interpretačný kľúč.
Autor: Bára Kubátová
Dramaturgia: Veronika Gabčíková
Scéna, kostýmy a bábky: Karel Czech
Kostýmy: Adriana Černá
Réžia: Šimon Spišák
Hrajú: Lucia Korená, Andrea Ballayová, Ľuba Dušaničová, Agáta Spišáková, Katarína Petrusová, Martin Nahálka
 |
| Foto: Peter Jurík |
 |
| Foto: Peter Jurík |
 |
| Foto: Peter Jurík |
 |
| Foto: Peter Jurík |
 |
| Foto: Peter Jurík |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára