Kým kohút nezaspieva: Môže človek zostať sám sebou?

foto: COLLAVINO

Keď som sa dozvedela, že v aktuálnej monotematickej sezóne MADE IN SLOVAKIA chystá Divadlo Andreja Bagara v Nitre premiéru drámy Kým kohút nezaspieva, bola som nadšená. Autor Ivan Bukovčan, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej drámy druhej polovice 20. storočia, v tejto hre výborne rozpracoval charaktery postáv prostredníctvom dialógov, ktoré sú stále živé a v súčasnej dobe veľmi aktuálne. Priestor, do ktorého sa dostanú náhodne zadržaní ľudia, vytvára živnú pôdu pre nepredvídateľné situácie plné nefalšovaných ľudských emócií. A práve to je ten dôvod, kvôli ktorému túto drámu tak milujem. Predpremiéra sa uskutočnila 19. januára 2017 vo Veľkej sále Divadle Andreja Bagara v Nitre. 

Pokiaľ ste čítali dramatický text, dobre viete, že dej sa odohráva počas istej noci po potlačení Slovenského národného povstania. Do neobývanej pivnice sa postupne dostávajú ľudia rôznych spoločenských vrstiev, ktorí boli zadržaní po zakázanej sedemnástej hodine večer. Hlavnou príčinou je podozrivá smrť jedného nemeckého vojaka. Z bežných ľudí sa tak stávajú rukojemníci, bojujúci o holý život. Prostredníctvom plukovníka Fischla, ktorý predstavuje spojivo medzi nemeckým majorom a rukojemníkmi, sa postupne dozvedajú, že ak sa jeden z nich k vražde vojaka prizná, ostatní budú vyslobodení. Hra rieši základnú otázku: Čo by som bol schopný (ne)urobiť, aby som sa zachránil? Prostredníctvom rôznych vypätých situácií ľudia postupne odhadzujú svoje masky a zisťujú, kam by až boli ochotní zájsť v snahe zachrániť sa...

foto: COLLAVINO

Hru Kým kohút nezaspieva uvádza Divadlo Andreja Bagara v Nitre po štyridsiatich rokoch od uvedenia prvej premiéry. Režisér inscenácie Michal Spišák a dramaturg divadla Adam Gold sa ju rozhodli oživiť na divadelných doskách predovšetkým kvôli výpovednej hodnote Bukovčanových textov. ,,Po úvodných diskusiách sme s režisérom Michalom Spišákom dospeli k presvedčeniu, že v tejto sezóne by tu určite mala mať svoje miesto aj moderná dráma," prezradil na čítacej skúške Adam Gold. ,,Na základe toho sa nám vyprofilovali dva alebo tri texty, nad ktorými sme uvažovali. S odstupom času sme dospeli k tomu, že Ivan Bukovčan je pre svoje kvality a tematické vymedzenie do tohto repertoáru najvhodnejší ako zástupca modernej slovenskej dramatickej tvorby." 

,,Oživený kohút" prináša dva významné režijno-dramaturgické posuny. Ten prvý predstavuje priestor, do ktorého sú rukojemníci uväznení. Dej sa v dramatickom texte odohráva v neobývanej pivnici (v tzv. petrášovskom salóne). Režisér Michal Spišák sa však rozhodol nahradiť priestor pivnice za bitúnok, aby tak zvýraznil krutosť materiálneho sveta: ,,Mäsiarstvo nie je používané - rodina sa sa stadiaľ vysťahovala, takže sa tam nachádza len starý nábytok. Bitúnok nám symbolizuje svet, v ktorom sa odohráva niečo veľmi zlé," oboznámil všetkých na čítacej skúške, ktorá sa uskutočnila koncom novembra. Pre mňa osobne bol veľký zážitok, keď som mohla porovnať maličký model scény, ktorý som videla na čítačke, s jeho finálnou podobou na veľkej scéne.

foto: COLLAVINO

Druhý významný posun predstavujú surreálne výjavy v podobe štyroch vojenských postáv. Odohrávajú sa v priestore pred bitúnkom a ich hlavná úloha spočíva v násobení strachu rukojemníkov. Diváci tak môžu preniknúť do ich psychiky a vidieť, čo sa odohráva v ich mysliach. Všetko to je navyše umocnené gradáciou hudby a zmenou svetiel, takže o napínavé prežívanie nie je žiadna núdza.

foto: COLLAVINO

Mladá študentka Fanka (Andrea Sabová) predstavuje typické mladé a krehké dievča. Jej krehkosť sa najviac prejaví vo chvíli, keď sa odmietne zúčastniť hlasovania o tom, kto sa dobrovoľne vydá majorovi na smrť. Apeluje tak na učiteľa, ktorý ju učil písať, na pôrodnú babu, ktorá ju priviedla na svet, a na holiča Uhríka, ktorý jej dával do vlasov mašličky. Na druhej strane, študent Ondrík (Tomáš Turek) predstavuje živelný typ dospievajúceho chlapca. Výbušnosť prejavuje vo viacerých situáciách - najciteľnejšie je to vtedy, keď sa v dôsledku narastajúceho tlaku skoro prihlási nemeckým vojakom. Fanka aj Ondrík predstavujú mladých ľudí v rozkvete lásky, čím sa násobí krutosť situácie, do akej sa nedopatrením dostali. Láska verzus smrť, nebo verzus peklo...

Foto: COLLAVINO

Zaujímavé postavy predstavujú bývalý horár Terezčák (Ján Hrmo) spolu s pôrodnou babicou Babjakovou (Eva Pavlíková). Hrmo prepožičiava svojej postave akúsi odovzdanosť, ktorá pramení nielen z jeho veku, ale aj skúseností. Jeho postava počas zadržania zažíva pozitívny moment, kedy sa od Fischla dozvie, že jeho syn svoju vlasť nezradil. Terezčák sa začne veselo smiať, a aby zvýraznil svoj pocit, od šťastia zdvihne palicu a zamáva ňou. Udržiava si svoju tvár a charakter počas celej vypätej situácie. Pôrodnej babici Babjakovej však starostlivo udržiavaná maska ženy, ktorá privádza na svet deti, spadne v tej najneočakávanejšej chvíli, v dôsledku čoho je nútená priznať sa, že niekedy "pomáha" deťom na druhý svet. Pavlíková pracuje detailne s mimikou tváre a farbou hlasu, vďaka čomu vyznieva (a vyzerá) jej postava mimoriadne autenticky. 

foto: COLLAVINO

Peter Oszlík prejavuje v úlohe Tuláka spočiatku odmeranosť a pobúri ostatných (neverí v šťastný koniec). Zdržiava sa prevažne v kúte miestnosti so založenými rukami. Jeho negatívny postoj mimoriadnym spôsobom poburuje holiča Uhríka (Martin Fratrič), v dôsledku čoho sa viackrát dostanú do vzájomných konfliktov. Fratrič tak prejavuje svoju hereckú živelnosť a výbušnosť. Tlak, ktorý ho sťahuje k zemi, si vyvršuje na Tulákovi.  

photo: COLLAVINO

Pani Lekárniková (Lenka Barilíková) na začiatku vystupuje ako smutná a bezbranná žena, no to sa okamžite zmení vo chvíli, keď sa dostane do konfliktu s prostitútkou Marikou. Barilíková tak dostáva možnosť preukázať svoj herecký temperament. Jej krik, gestá, mimika pôsobia hrozivo nielen sa na samotnú Mariku, ale aj na ostatných rukojemníkov. Pán učiteľ Tomko (Martin Nahálka) sa od začiatku až po koniec snaží o to, aby si všetci zachovali ľudskú tvár. Nahálka ako učiteľ pôsobí vierohodným dojmom, ktorý sa násobí tým, že vstupuje do každého konfliktu v snahe zachrániť (často aj nezachrániteľné).

foto: COLLAVINO

Alena Pajtinková v úlohe prostitútky Mariky Mondokovej prejavuje istú dávku koketnosti a zmyselnosti, ktorá je viditeľná vo chvíli, keď ju vojaci strčia do bitúnku. Diváci majú možnosť vidieť, ako s nimi zo zábavy pochoduje. Pajtinková však v tejto úlohe prejavuje aj temperament spojený s hrdosťou - nestrpí na svoju adresu urážky a neváha sa obrániť. Patrí k tým postavám, ktoré si počas celého trvania hry udržiavajú svoju vlastnú tvár. Zverolekár Dr. Šustek (Branislav Matuščin) predstavuje sebeckého chlapa, ktorý sa pre vlastné blaho snaží urobiť aj to nemožné. Táto jeho črta sa najvýraznejšie prejavuje vo chvíli, keď navrhne hlasovanie o tom, kto by sa mal vydať nemeckému majorovi. Už od začiatku je ľahko zapamätateľný vďaka svojej vášni k cigaretám. 

foto: COLLAVINO

Spojivom medzi nemeckým majorom a rukojemníkmi je obchodník s drevom, pán Fischl. Ivan Vojtek sa prostredníctvom svojej postavy snaží vzbudiť rešpekt. Jeho Fischl je prísny, no ochotný pomáhať (aj napriek si zachováva určitý odstup). 

foto: COLLAVINO

V súvislosti s divadelným spracovaním by som ešte chcela pripomenúť postavy štyroch nemeckých vojakov, ktorých stvárnili Roman Poláčik, Martin Šalacha, Martin Stolár a Karol Filo. Ich prítomnosť sa realizovala v tzv. surreálnych výjavoch rukojemníkov. Práve prostredníctvom prítomnosti vojakov sa násobil strach zadržaných. Psychika premietnutá do javiskovej podoby v spoločnosti zmeny svetla a postupného zvyšovania tempa v hudbe mi spôsobila nemalé zimomriavky...

foto: COLLAVINO

Možno ste si počas čítania týchto riadkov vyskladali vlastnú mozaiku postáv - tých, ktoré si zachovali svoju tvár, a naopak. Človek by asi nečakal, že práve tí z tzv. nižších spoločenských vrstiev zostanú skutočnými ľuďmi aj napriek vypätým situáciám. No a tí druhí...Ale nefunguje to takto aj v súčasnosti? Ivan Bukovčan možno netušil, že text, ktorý napísal v roku 1969, bude svojím obsahom a myšlienkou aktuálny aj v roku 2017. 

Na záver si ešte dovolím pár slov od režiséra Michala Spišáka (uvedených v bulletine k inscenácii) na margo tejto drámy: ,,Pre mňa je najzaujímavejší motív pravdy, ktorý je v hre obsiahnutý. Je to pravdivý pohľad na množstvo drobných ,,právd" a presvedčení, ktoré každý z nás nesie v sebe, drží sa ich a presadzuje ich v živote."

Autor: Ivan Bukovčan

Kostýmy: Eva Kleinová

Dramaturgia: Adam Gold

Scéna: Diana Strauszová

Réžia a výber hudby: Michal Spišák
Hrajú: Andrea Sabová, Tomáš Turek, Eva Pavlíková, Branislav Matuščin, Peter Oszlík, Roman Fratrič, Ján Hrmo a. h., Lenka Barilíková, Martin Nahálka, Alena Pajtinková, Ivan Vojtek, Martin Šalacha, Martin Stolár a. h., Karol Filo a. h.

foto: COLLAVINO