nedeľa 22. apríla 2018

Vydarená filmová kulisa

foto: Bratislavské bábkové divadlo

Dracula, Múmia či Frankenstein sú notoricky známe hororové postavy, ktoré poznajú ľudia na celom svete. Avšak, ich obdobie plné slávy a potlesku je už dávno preč. Zo skupiny postáv vyvolávajúcich strach vybočuje malý Charlie, nepodarená príšerka slávneho profesora Harryhausena. Ako vlastne vyzerá súčasný život týchto príšer? A chceli by sa vrátiť na filmové plátno? Čo by boli ochotní urobiť kvôli sláve? Práve to tvorí jadro najnovšej inscenácie Bratislavského bábkového divadla pod názvom Príšerka Charlie

Režisér Gejza Dezorz pridáva do skupiny strašidelných postáv aj jednu z novších filmových ,,hviezd“, Elsu (známu z rozprávky Ľadové kráľovstvo). Príšerka Charlie je žánrovo ohraničená ako strašidelná komédia, čím sa vysvetľuje istá hyperbolickosť vo výtvarnom riešení bunraku bábky Elzy (veľké červené pery, chochol na hlave, modré roztrapkané šaty). Režisér venoval inscenáciu americkému bábkarovi Jimovi Hensonovi, ktorý sa preslávil tvorbou postavičiek The Muppets. Tomu zodpovedajú aj bábky typu muppet, ktoré vytvoril Von Dubravay - príšerka Charlie, Frenkie (Frankenstein), Múmia a Drakula. Bábkoherci pri tomto type bábok vkladajú ruky do ich úst a tiel, takže mupeti sa stávajú mimoriadne pohyblivými. Z hľadiska výtvarného riešenia inscenácie by som ešte upozornila na Juraja Bednariča, ktorý má na sebe oblečenú zelenú bábku-muppeta Frenkieho (Frankensteina). Bábkoherec svojou výškou a ťarbavými pohybmi dotvára postavu tejto príšery. Bábkoherci (Ľubomír Piktor, Juraj Bednarič, Miroslava Dudková, Michal Adam, Andrej Kováč, Simon Fico, Lukáš Tandara) vytvárajú v inscenácii kolektívnu súhru a vďaka nim má divák z inscenácie zážitok.

Dôležitý prvok tvorí v inscenácii okrúhla, pohyblivá točňa (nachádzajúca sa v strede javiska), ktorá predstavuje nielen interiér strašidelného domu hororových postáv, ale aj prostredie pred ich príbytkom. Von Dubravay pritom pracuje s jednoduchými rekvizitami – v dome sa nachádza kreslo, malé rakvy pre Múmiu a Drakulu, plagáty týchto filmových postáv, telefón, a v exteriéri vidíme dve makety náhrobných kameňov so zapálenými sviečkami. V exteriérových mizanscénach počujeme zavýjanie kojota a hrmenie, ktoré prispievajú k desivej atmosfére. Hudba Mariána Čekovského  nie je hýbateľom deja, ale slúži k umocneniu atmosféry (napríklad,  keď dá Elza Charliemu najavo, že ostatným príšerám nie je rovnocenný, tak Charlie vyjde von, sadne si na šnúru od prádla a zaspieva pieseň o samote). To isté môžeme povedať o videoprojekcii (Gejza Dezorz, Von Dubravay), prostredníctvom ktorej zvýrazňuje režisér priestor, kde sa odohrávajú konkrétne scény (napr. počas Charlieho piesne je na videoprojekcii žltý mesiac s hviezdičkami).

V súvislosti so žánrovým ohraničením – strašidelná komédia – som však trochu na pochybách. Dialógy, ktoré počujeme, by skôr pobavili návštevníka Dezorzovho lútkového divadla, a nie malé deti, ktoré sú predsa len zvyknuté na iný druh humoru (citlivejšieho). Prejavilo sa to napríklad vtedy, keď Múmii pri záklone spadla hlava na zem. To, čo rozosmialo mňa, však detského diváka nechalo chladným. Na druhej strane, detskí diváci sa najviac zabávali na nemotornosti muppetov. 

Režisér v inscenácii Príšerka Charlie poukazuje na výnimočnosť jednotlivca – hoci Charlie nikdy nedosiahol filmový úspech, zapísal sa do sŕdc ostatných ,,strašiakov“ (a divákov) svojím hrdinstvom. Vnútorné pochybnosti, ktoré má o sebe, sa vplyvom okolností (únos strašidelných postáv a následné zachránenie) strácajú. Dezorz touto inscenáciou upriamuje pozornosť nielen na deti, ale na každého z nás. Nemusíme byť filmovými hviezdami, aby sme si zaslúžili pozornosť ľudí. Ide predsa o naše srdce a to, čo sme ochotní kvôli tomu druhému urobiť. Charlie je mimoriadne sympatická príšerka, ktorá si určite získa nejedného diváka. Ostáva len dúfať, že to nebola posledná réžia Dezorza v kamennom bábkovom divadle. Vidieť inscenáciu, pod ktorou je podpísaný tento režisér, je vždy príjemným osviežením. Divák neprichádza do divadla s očakávaniami, ale necháva sa unášať atmosférou a absurdným humorom. A občas sa na smrť vydesí, aby sa o pár sekúnd na to mohol zasmiať na tzv. metamorfóze Frenkieho (prehodenie si hnedého plášťa cez telo).

Hodnotenie: Mirka je rada, že strávila nedeľné doobedie na strašidelnom cintoríne.

foto: Bratislavské bábkové divadlo

foto: Bratislavské bábkové divadlo

foto: Bratislavské bábkové divadlo

foto: Bratislavské bábkové divadlo

foto: Bratislavské bábkové divadlo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára