piatok 15. decembra 2017

Masky ukryté v kanalizácii

Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik

Keď som sa dozvedela, že Dezorzovo lútkové divadlo chystá premiéru novej hry, tak som vedela, že tam nemôžem chýbať. Nikdy neviem, čím ma Gejza prekvapí, a preto som na každé predstavenie veľmi zvedavá. Len čo si sadnem na stoličku v Kabinete bábkového umenia na Karpatskej (kde je domovská scéna tohto divadla), zacítim marionetovský vzduch a som v tajomnom očakávaní z toho, čo sa bude diať na scéne. Inak tomu nebolo ani vo štvrtok, 14. decembra 2017, keď sa uskutočnila premiéra svetoznámej grotesky Kráľ Ubu

Režisér, scenárista a producent Gejza Dezorz sa rozhodol pre divadelnú hru od Alfreda Jarryho Kráľ Ubu, ktorú preložil Albert MarenčinHra vznikla pôvodne ako recesia na učiteľa fyziky Hébérta na francúzskom gymnáziu v Rennes. Neskôr Jarry hru prepracoval a hrdinom sa stal poľský tyran, ktorý zavraždil kráľa. Hoci sa dostal na trón, neskôr ho vyhnali zo zeme. Dezorz si vyberá túto základnú líniu príbehu, ktorá mu slúži ako východiskový bod pri tvorbe inscenácie. 

Bábky, ktoré vytvoril dvorný scénograf Dezorzovho lútkového divadla, Von Dubravay, zaujmú už na prvý pohľad. Samotná bábka Tatka Ubu (ktorého animuje Kamil Kollárik) pripomína starca s okrúhlym bruchom. Tento dojem umocňujú aj ovisnuté kútiky úst, guľatá brada a tučné ruky bábky. Scény, v ktorých sa Tatko Ubu prechádza po priestore (pričom je animovaný viacerými lútkovými artistami) pôsobia mimoriadne autenticky - chôdza bábky je pomalá, až ťarbavá. Protipól tučného starca predstavuje Ubova družka - sexistická Matka Ubula, ktorú animuje špeciálny hosť divadla, Ľuboš Kostelný. Von Dubravay vytvoril bábku vyzývanej ženy, ktorá má pery ako kačica, veľké prsia a vzdušnú sukňu, ktorú zdvíha nielen v prítomnosti Tatka Ubu (čím viac chlapov je okolo nej, tým viac sa zakláňa). Tieto dve bábky sú hlavnými predstaviteľmi hry, ktorú samotný režisér žánrovo ohraničil ako fekálnu frašku. Z toho vyplýva aj samotné prostredie, v ktorom sa pohybujú - Tatko Ubu a Matka Ubula žijú v kanalizácii a sú obklopení "záchodovými delikatesami". K tomu neodmysliteľne patrí aj vypúšťanie arómy zo zadku - tento zvuk vytvárajú viacerí lútkoví artisti, súbežne animujúci chôdzu Tatka Ubu.

V inscenácii Kráľ Ubu nechýbajú kostry letiace v priestore záhrobia (jednou z nich je napríklad babka Etela) či zapichnutý meč v hlave vojaka bábky, ktorý mu nebráni v odovzdávaní informácií. Režisér Gejza Dezorz využíva vo svojej fekálnej fraške aj ruskú folklórnu bábiku z dreva, matriošku. To, čo je pre túto bábiku charakteristické,  uvidíme na vlastné oči - z najväčšej Matriony jeden z lútkových artistov postupne vykladá ďalšie, menšie figúrky, čo má v inscenácii svoje opodstatnenie. Vzniká ilúzia dvora v ruskej ríši, v ktorej nechýbajú humorné prvky (napríklad keď Matriona zavolá ostatné matriošky, ktoré dorazia na hračkárskych autíčkach). 

Dezorzov Kráľ Ubu zobrazuje suverénnych hulvátov - Tatka Ubu a  Matku Ubulu -, ktorí prahnú po moci a chcú manipulovať ostatnými. Ľudské životy sú pre nich nepodstatné, čo môžeme vidieť napríklad v scéne, keď Tatko Ubu po druhýkrát vyberá dane. Dve bábky, predstavujúce občanov, visia na šnúre, a v okamihu, keď sa ich Tatko spýta na mená, prikáže svojim sluhom, nech ich hodia do priekopy (v inscenácii predstavuje priekopu obrátený stôl). Gejza Dezorz vo svojej najnovšej inscenácii nastavuje spoločnosti zrkadlo, ktoré páli na dotyk. Koľkých už pohltila túžba po moci? Koľkí v snahe získať čo najviac peňazí išli aj cez mŕtvoly? A koľkí takí ešte medzi nami sú? Jediné, čo ich chráni, sú masky - ale aj tie môžu kedykoľvek spadnúť. Vážnu tému získania moci Dezorz odľahčuje vulgárnym humorom, v ktorom využíva rôzne postmoderné prvky (matriošky jazdiace na autách, ožívajúce kostry dávnych predkov a pod.). Práve vďaka tejto kombinácii vznikla inscenácia, ktorá má v sebe nielen ostrovtip, ale aj pointu, ktorá odzrkadľuje súčasný stav spoločnosti. Takže...Čím potešiť svojich priateľov pri najbližšej návšteve divadla, ak nie fekálnou fraškou? 



Lútkoví artisti: Ľuboš Kostelný, Kamil Kollárik, Alexander Maďar, Marián Mitaš
Preklad: Albert Marenčin
Úprava a dramaturgia: Santanelli
Hudba: Marián Čekovský
Scénografia a bábky: Von Dubravay
Réžia: Gejza Dezorz


Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik


Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik


Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik


Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik


Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik


Kráľ Ubu, foto: Jožo Palenik

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára